Dlažba potrebuje ustavičnú údržbu

Dlažba potrebuje ustavičnú údržbu - 201520_pamatnik

V Bratislave je už len niekoľko ulíc, na ktorých sa podarilo zachovať pôvodnú kamennú dlažbu. Sú to najmä okrajové ulice stredovekého vnútorného mesta, blízko obvodu bývalých hradieb. Zámočnícka, Baštová, Na vŕšku, Klariská, Prepoštská, Farská, Kapitulská, západná časť Panskej.

Na niektorých sa po dlažbe dá ako-tak chodiť, na niektorých to vyzerá, akoby ju rozryli divé svine. Najhorší úsek bol donedávna na hornom konci Klariskej pri vyústení podchodu spod Kapucínskej a pri napojení Baštovej ulice. Nespôsobili to len prívaly dažďovej vody, ktorá vďaka inteligentne vyriešenej kanalizácii steká podchodom aj zo Staromestskej, a ktorá pravidelne vyplavuje jemný piesok spomedzi kamenných kociek.

Hlavnou príčinou stále sa zhoršujúceho stavu je intenzívna prevádzka gýčových tragačov, ktoré sa chcú tváriť ako hromadné dopravné prostriedky devätnásteho storočia a sú tu pre najlenivejších turistov. Tieto takzvané „vláčiky“ majú kolesá dimenzované na asfalt, respektíve tvrdú dlažbu. Na miestach, kde sa otáčajú (a to je nielen prípad zákruty z Klariskej ulice do Baštovej, ale aj v parčíku medzi Operou a Kostolom Notre Dame) poškodzujú kamennú dlažbu ako len najviac môžu.

Stačí, aby bol piesok vyplavený, alebo po oprave podzemných potrubí kamene nedostatočne uložené. A neľútostné kolesá turistickej atrakcie pôsobia ako atómová bomba. Aj kocku hlbokú (vysokú) osemnásť centimetrov vyhodia bez problému z lôžka.

Na dolnom konci ulice Na vŕšku bolo treba v posledných týždňoch septembra vymeniť časť poškodeného potrubia. Ulicu bolo potrebné rozkopať a po oprave potrubia zasa vydláždiť. Aj dlažba v priľahlej časti Klariskej ulice bola už úplne zničená. V prvých októbrových dňoch sa tam objavili dvaja sympatickí mladí pracovníci firmy litlefinger, s. r. o., a s citom sa pustili do práce. Rozhádzané kocky si pripravili podľa veľkostí a odborne ich ukladali do presne vymeraných riadkov. Pracovali tam dva dni a výsledok ich práce možno označiť ako výborný. Škoda len, že sa zistilo, že asi 20 kamenných kociek chýba. Kam zmizli? Asi si ich odniesli turisti ako suveníry. Pravdepodobnejšie však je, že sú zasypané niekde pod zemou.

Medzera, ktorá po nich ostala, je začiatkom ďalšieho rozpadávania práve odborne opravenej časti. Oveľa menej odborne, skôr nedbanlivo a bez rozmýšľania, postupovali muži, ktorí len o pár dní skôr „dláždili“ dolný koniec ulice Na vŕšku.

Nepochopili totiž ani to, že ryhované kamenné dlaždice sa na zvažujúcej sa vozovke kladú tak, aby boli ryhy kolmé na fasády domov ulice. Na to mesto v minulosti také ryhované dlaždice kupovalo. Boli oveľa drahšie ako tie hladké. Všetky kamenné kocky – dlaždice sa opracovávali ručne.

Vladimír Segeš píše v knihe Remeslá a cechy v starom Prešporku aj o dláždičoch. Ich prvoradým povolaním bolo dláždiť kamennými platňami interiéry kostolov a palácov, podbránia a nádvoria meštianskych domov. Samozrejme, že podľa potreby dláždili aj úseky ulíc, a to už aj v pätnástom storočí.

Dodnes zachované dláždenie ulíc je však až z devätnásteho storočia, keď aj sem (ako aj do Viedne a do iných miest monarchie) privážali kamenné (istým spôsobom typizované) žulové kocky z českého mesta Mrákotín a jeho okolia. Počet majstrov dláždičov v meste nebol veľký (jeden až traja). Mali učňov, pomocníkov, tovarišov a, pravdepodobne zamestnávali aj väčšie množstvo nádenných robotníkov.

Pracovalo sa však kontinuálne, nikto nečakal na opravu až o ďalších štyridsať či päťdesiat rokov, ako je to dnes. V Prahe sú chodníky dláždené malými kockami ( ako Hviezdoslavovo námestie), ktoré neustále opravujú. Rovnako ako vo Viedni, aj tu by sa uživila skupina stále činných dláždičov. Najmä ak budú bratislavskú dlažbu stále ďalej ničiť „vláčiky“ s prívesmi, v ktorých obyčajne sedí len pár unudených záujemcov.

Štefan Holčík
Foto: autor