Vinári verili, že strážny anjel ich môže trestať

Vinári verili, že strážny anjel ich môže trestať - palugay1

V polovici 15. storočia žilo v pätnástich prešporských vinohradníckych uličkách 484 vinohradníkov. Koncom 19. storočia bolo v Prešporku už 31 vinohradníckych uličiek. Magistrát rozhodol, že je nevyhnutné udeliť najviac desať celoročných výčapných licencií podnikom so zamestnancami.

Vinohradníckym rodinám bez zamestnancov povolil len dvojtýždňové čapovacie obdobie. Museli si licencie podeliť tak, aby sa vždy čapovalo vo všetkých častiach mesta a aby každá rodina mohla ponúkať aj burčiak, aj mladé a v zime či na jar zrelé víno. Že domy predávajú svoju úrodu, oznamovali svetu zeleným vencom, na ktorom biela alebo červená stuha hlásala, aké víno možno dostať. Tak vznikla tradícia dnes už zväčša zaniknutých prešporských viech.

Znamenité víno z Prešporku a okolia nesmelo chýbať pri žiadnom stolovaní, ani na kostolných oltároch. Roku 1767 cisárovná Mária Terézia určila vinohradníkov z Račišdorfu za dodávateľov červeného vína na svoj dvor.

Prešporčania svoje vína „nekrstili“, hrozno pred lisovaním starostlivo preberali a vína ponúkali iba živé, zo sudov. Hlboko verili, že strážny anjel pán Dienstwein má od Boha právo potrestať ich za chamtivosť chorobami révy i sudov, chorobami kvasiniek, octovaním vína a jeho myšacími či zatuchnutými pachuťami. Keď Prešporok rozvoniaval muštom, ovenčili vozy so sudmi pestrými girlandami, uvili obrovský strapec z najsladšieho hrozna a vozili ho po meste dovtedy, kým si Prešporčania hrozno nerozobrali.

Dodnes sa rytier Roland, týčiaci sa na Hlavnom námestí nad niekdajším napájadlom pre kone, diskrétne obracia k Zelenému domu chrbtom. Na atike starobylého domu je kamenný reliéf dvoch chlapov, ktorí nesú obrovské strapce hrozna.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)