Námestie či dedinské trhovisko?
Námestie či dedinské trhovisko? - 201517_pamatnik1
Stredoveké hradbami obkolesené mesto nemalo mnoho rozľahlých verejných priestranstiev. Zástavba bola nízka a ulice boli pomerne úzke. Niekoľko tisícročí možno jestvovalo pôvodné trhovisko na dolnom rozšírenom konci terajšej Ventúrskej ulice. V 13. alebo na začiatku 14. storočia ho presunuli ďalej na východ, do priestoru dnešného Hlavného, Františkánskeho a Primaciálneho námestia.
Priestor terajšieho Primaciálneho námestia slúžil pôvodne ako trh čerstvého výsekového mäsa. Výstavbou domu richtára Jakuba, z ktorého sa vyvinula Stará radnica, sa územie mäsového trhu oddelilo od plochy veľkého trhoviska, terajšieho hlavného námestia. Na južnej strane mäsového trhu stál cirkevný objekt, východne od neho sa sformovalo židovské sídlisko.
Už v 15. storočí používal cirkevný objekt ako svoju rezidenciu ostrihomský arcibiskup. Starší objekt dal prestavať v gotickom slohu. Dôležitosť arcibiskupskej rezidencie sa znásobila, keď Turci obsadili Ostrihom. Zapáchajúci mäsový trh spred rezidencie odstránili a nahradili ho voňavým chlebovým trhom. Chlieb a iné pekárske výrobky sa tu predávali, nepiekli. Aj chlebový trh neskôr odsunuli za mestské hradby, a keď dal arcibiskup pri slepom múre susediacej radnice postaviť súsošie svätého Jána Nepomuckého, stalo sa z trhoviska Svätojánske námestie. Malé, ale elegantné, ktoré patrilo v druhej polovici 18. storočia, po postavení dnešného Primaciálneho paláca, k najkrajším zákutiam mesta.
Cez víkend 5. a 6. septembra sa na Hlavnom námestí a na Primaciálnom námestí konali Dni majstrov ÚĽUV 2015. Primaciálne námestie zaplnili trhové stánky ako na dedinskom jarmoku. Pred bránu Primaciálneho námestia postavili akúsi konštruktivistickú „slávobránu“ znehodnocujúcu (našťastie len na dva dni) vynikajúcu klasicistickú fasádu paláca, ktorý je od začiatku 20. storočia radnicou mesta a pracoviskom jeho najvyššieho predstaviteľa, mešťanostu, dnes primátora. Niektorí výrobcovia tu predvádzali v studenom počasí svoju zručnosť, najmä v disciplínach, ktoré boli a sú typicky interiérovými záležitosťami, ako napríklad paličkovanie. Hlavné námestie od 10. hodiny znelo „ľudovou“ hudbou, na pódiu pred starou radnicou vystupovali malí tanečníci a speváci.
Organizátori sa postarali aj o občerstvenie. Ak mal niekto hlad, mohol si kúpiť podpecník. Tento druh tradičného „jedla chudobných“ síce do oblasti ÚĽUV-u vlastne nepatrí, ale zjesť sa (občas) dá. Horšie je, že z hliny sformovanú pec s plechovým komínom niekto povolil umiestniť tesne k fasáde národnej kultúrnej pamiatky - Primaciálneho paláca. Na labilný podstavec „vkusne“ zakrytý špinavou handrou (pardon, obrusom). Presne pod okná pracovne primátora (na druhom poschodí) a pod okná reprezentačných siení (na prvom poschodí). Zodpovednému pracovníkovi magistrátu (zabratie verejného priestranstva, Primaciálne námestie je v kompetencii magistrátu) a vedeniu mesta je asi jedno, ak dym a smrad z pece stúpa k fasáde historického objektu, preniká oknami do historickým miestností. Pritom práve v sieňach paláca na reprezentačnom prvom poschodí („piano nobile“) sa nachádza najvzácnejší hnuteľný poklad mesta, séria šiestich kusov nástenných kobercov s námetom z antickej mytológie (Hero a Leandros) zo 17. storočia. Nie je síce jediná svojho druhu, v Mortlake v Anglii utkali v priebehu 17. storočia viac takých sérií. Jedna z nich bola majetkom anglického kráľa, po jeho smrti sa dostala do majetku švédskych kráľov. Teraz slúži ako dekorácia stien salónu v kráľovskom apartmáne v zámku v Drottningholme pri Štokholme. Nie je kompletná, lebo na začiatku 20. storočia pri požiari iného švédskeho kráľovského zámku jeden kus zhorel, a z iného sa podarilo zachrániť len polovicu. Zdá sa, že vedeniu mesta je jedno, či bratislavská séria tapisérií - najlepšie zachovaná zo všetkých známych – ostane zachovaná, alebo či ju poškodí požiar. V blízkosti pece nebolo celý deň vidno ani prípadných asistujúcich hasičov. Dym z komína fučal (aj) na fasádu.
Je pravdou, že fasádu paláca by bolo treba 25 rokov po poslednej oprave znovu natrieť farbou. Nie ružovo-fialovou, čo bolo omylom pamiatkarov 80. rokov, ale bielou, či svetlosivou. Treba petrifikovať a zabezpečiť aj kolosálne sochy nad atikou. Podľa viedenských vzorov sa vie, že boli pôvodne biele, ako aj všetky kamenné architektonické články fasády. Nečakať, kým niektorá socha spadne na námestie.
Štefan Holčík
Foto: autor