Mladé dámy sa museli učiť aj móresom

Mladé dámy sa museli učiť aj móresom - pressburger_zeitung

V každých prešporských novinách sa v letnej uhorkovej sezóne písalo o oblaku omamnej vône, ktorá sa z kuchýň dvíhala nad mesto. Citlivé nosy v nej rozpoznávali vanilku, škoricu, klinčeky, badián, pálený cukor a rôzne ovocie.

Koláče sa vypekali v každej domácnosti, v kaviarni alebo v cukrárni. Rozvoniavali zaváraniny, ťahané aj neťahané, kysnuté i nekysnuté záviny, kadejaké posúchy, rezy, buchty, buchtičky. Babky so šatkami ich predávali ešte vlažné z prútených košíkov domácim paniam v klobúkoch, pred každým druhým obchodíkom stál stolík s pestrými koláčmi, učni ich roznášali po domácnostiach a slovenskí, nemeckí aj maďarskí básnici písali o koláčovom ošiali fejtóny a básne.

Od polovice 19. storočia všetky prešporské deti chodili do ľudovej školy. Na úspešný život bolo nevyhnutné naučiť sa čítať, písať, rátať, i kadečo iné navyše. Ľudové školy boli slovenské, nemecké, maďarské, katolícke, luteránske, kalvínske i židovské, učievali v nich slušne platení učitelia a mladé učiteľky, slečny.

Keď sa učiteľka vydala a počala deti, stala sa domácou, až kým jej deti nedorástli a nenaučili sa stáť na vlastných nohách. Mnohé z nich sa vracali do škôl až po štyridsiatke. Iba starším dámam sa vravelo pani učiteľka. Po vychodení ľudovej školy a meštianky absolvovali mladé dámy ešte rodinnú školu, v ktorej sa naučili nielen variť, rôzne ručné práce, starať sa o potomstvo a o manžela, ale i spôsobným móresom. Nebolo zvykom, aby matky rodín bývali zamestnané, lebo zamestnaní chlapi zarábali aj ako robotníci dosť peňazí na to, aby rodina slušne vyžila.

Svätou povinnosťou ženy bolo starať sa o rodinný kozub a všemožne ho zveľaďovať.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)