Busta bola aj v Prezidentskom paláci

Busta bola aj v prezidentskom paláci - 15_pamatnik1

Slovensko sa osamostatnilo. Slováci si zvolili prezidenta. Prezident však neúraduje sám. Potrebuje personál, kanceláriu prezidenta, zázemie, priestory. Nič také nebolo pripravené. S bleskovou rýchlosťou zrušili pomerne novú modernú expozíciu dejín Slovenska v kráľovskom paláci na Hrade.

Výstavné priestory sa mali adaptovať na kancelárske. Dočasne poskytli prezidentovi v paláci iné, nevyhovujúce priestory. Pomohlo mesto. Kancelária prezidenta sa na istý čas presťahovala do radnice hlavného mesta, do Primaciálneho paláca. Po dlhšom vyberaní sa ukázalo, že najvhodnejším sídlom Kancelárie prezidenta bude predsa len objekt, kde už v minulosti prezident sídlil, Grassalkovichov palác.

V roku 1999 sa stal prezidentom štátu Rudolf Schuster, ktorý si želal do reprezentačných miestností umiestniť viac historických umeleckých diel.

Majster Ernest Zmeták sa pokúšal premiestniť zbierku umeleckých diel, ktorú už prv spolu s manželkou Danicou daroval štátu, z Nových Zámkov do Bratislavy. Želal si, aby vzácne umelecké diela prevzala Galéria mesta Bratislavy. Bolo veľmi ťažké vysvetliť mu, že Galéria mesta Bratislavy je zariadením a majetkom mesta, a že do nej nemožno vteliť zbierku, ktorú on už prv daroval štátu. Majster prezidentovi Schusterovi ponúkol požičať ako dekoráciu do paláca predmety z (jemu už nepatriacej) kolekcie v Nových Zámkoch. Pán prezident ma poveril, aby som s majstrom Zmetákom vhodné predmety vybral. Galériu v Nových Zámkoch sme prešli, okrem jedných hodín z 19. stor. sme nič nevybrali. Majster počas spiatočnej cesty povedal, že by mal ešte doma akési kamenné busty, ktoré by sa hádam dali v Prezidentskom paláci použiť. Mojim predstavám veľmi nevyhovovali, ale ako dekorácia v predsieni pred Hlavnou sálou na poschodí sa dali inštalovať. Busta rímskeho cisára bola prijateľná, busta akéhosi pápeža s mimoriadne tvrdým pohľadom menej. Bola pomerne škaredá a veľmi ťažká. Autom a s pomocou pracovníkov prezidentskej kancelárie sme ich sami dopravili do paláca a sami vlastnoručne aj inštalovali.

Pomedzi busty potom prechádzali všetci vzácni hostia pána prezidenta. Korunované hlavy, kráľovné a králi, kniežatá, princovia a princezné, prezidenti iných štátov, ministri, diplomati. Nikomu ani vo sne nenapadlo pripisovať bustu prísneho pápeža nejakému významnému umelcovi. Nenapadlo to ani majstrovi Zmetákovi. Ten si nakoniec busty vzal domov. Roky po jeho smrti sa dedičia rozhodli pozostalosť predať cez aukčnú spoločnosť SOGA. Jej farebne ilustrované katalógy sú prístupné každému. Bustu pápeža nikto nechcel. Skoro dva roky ju mohol za sklom vidieť každý, kto prechádzal Panskou ulicou. Nakoniec ju kúpil akýsi Francúz. Na základe platného vývozného povolenia, ktoré podľa smerníc platných v EU vôbec nepotreboval, ju odviezol do cudziny, až sa ocitla v J. Paul Getty Museum v Los Angeles. Údajne ako znovuobjavené (od začiatku 20. stor. nezvestné) dielo talianskeho génia 17. storočia Giana Lorenza Berniniho.

Žiadny normálny znalec nemôže so stopercentnou istotou tvrdiť, a vôbec nie dokázať, že ide o Berniniho dielo. Je to len domnienka. J. Paul Getty Museum sa pred asi 30 rokmi preslávilo nákupom množstva perfektných falzifikátov za rekordné sumy, ktoré im podstrčil a vlastnými posudkami odobril istý z Prahy v roku 1968 emigrovaný historik umenia. To, že je predmet v J. Paul Getty Museum, nie je zárukou jeho pravosti.

Dedičia si teraz údajne chcú voči aukčnej spoločnosti SOGA uplatniť nárok na vyplatenie akéhosi odškodnenia. Úplný nezmysel! Úlohou aukčného domu je za čo najvyššiu ponúkanú cenu predať predmet klienta. Nie je úlohou spoločnosti zisťovať autorstvo diela, hoci aj jej by bolo výhodné predať dielo za čo najvyššiu sumu. Nestalo sa iba raz, že v jednej aukcii kúpené dielo sa v inej potom predalo za oveľa vyššiu sumu. Je drzosť podozrievať a očierňovať aukčnú spoločnosť, pracovníkov ministerstva či členov poradnej komisie. V obchodoch s umeleckými dielami a so starožitnosťami platia pravidlá, ktoré môžu byť niekomu nepochopiteľné.

Štefan Holčík
Foto: SOGA