Záhradné stoly sa dávali vždy pod dva orechy

Záhradné stoly sa dávali vždy pod dva orechy - kedysi_201514

Na dobových olejomaľbách, rytinách, kresbách a na zažltnutých fotografiách vidíme Prešporok ako mestečko obopínajúce Hrad na zelenom kopci. Zeleň akoby stekala z kopca do ulíc, chvíľami v nich zanikala, chvíľami vytvárala zelené plochy, ktoré boli o to väčšie, o čo ďalej stáli domy od Hradu.

Prešporčania boli múdri, domy si stavali iba tam, kde mohli mať pri nich záhrady. Odnepamäti sa tu darilo čerešniam, višniam, marhuliam, broskyniam, jabloniam, hruškám, slivkám, ringlotám, orechom, dulám, mišpuliam, jedlým gaštanom, morušiam aj mandľovníkom. Maliny pri múroch hradných opevnení voňali doďaleka a bývali veľké takmer ako slivky. V Schifbeckovej záhrade sa alejami pagaštanov konských každý večer prechádzali mníšky z nemocnice a zborovo sa modlili. Pagaštany konské do jedného vyzbierali na prípravu liečiv.

Prešporčania vedeli, že ovocné stromy sú krásne ako hociktoré iné ozdobné dreviny a s obľubou z nich vytvárali aleje svojho mesta. Na Palisádach rástli orechy, okolo hlavného rínku višne a hrušky, vo vinohradníckych uličkách sa po múroch domčekov šplhal vinič s tmavými strapcami samorodáka. V záhradách stavali Prešporčania stoly na letné stolovanie vždy pod dva orechy, ktoré príjemnou vôňou svojho lístia odpudzovali nepríjemný hmyz. Orechy a moruše dávali príjemný tieň a boli vo všetkých záhradách krčiem, reštaurácií a hotelov. Veľká čierna moruša rástla v každom gazdovskom dvore. Sliepky, ktoré zobali ich opadané plody, znášali vajcia s tmavými, žltočervenými žĺtkami.

Dodnes v lesoch obkolesujúcich voľakedajší Prešporok nečakane objavíte starú jabloň, hrušku, čerešňu či orech. Nie sú to plánky, rodia ušľachtilé, znamenité ovocie, ktoré patrí okoloidúcim.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)