Významný klub z nenápadného domu

Významný klub z nenápadného domu - pamatnik_201514_1

Na Mariánskej ulici stojí na prvý pohľad mimoriadne nezaujímavý päťpodlažný dom so zapusteným prízemím a s neutrálnou až fádnou fasádou. Podľa vonkajších znakov by sa dalo povedať, že dom postavili niekedy na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia.

Ošarpaná tabuľka na sprejermi počmáranej stene vľavo od vchodových dverí hlása, že dom je majetkom SČK. Zdá sa, že na dome je najzaujímavejšie jeho popisné číslo: I.2222. Podľa neoverenej ústnej informácie by mal dom obsahovať umelecký poklad mimoriadneho významu.

Tak ako sa remeselníci združovali do cechov, aj umelci si vytvárali už v stredoveku organizované bratstvá, združenia, ktorých úlohou bolo podporovať chudobných členov, respektíve starať sa o ich vdovy a siroty. V „spolkovom“ 19. storočí vznikali aj spolky výtvarných umelcov. Ich členmi sa stávali nielen tvoriaci umelci, ale aj ich sympatizanti a podporovatelia. Podľa vzoru z iných, najmä nemeckých, miest vznikol v Prešporku v roku 1885 spolok umelcov Pressburger Kunstverein (Pozsonyi képzőmüvészeti egylet). Významnú zložku členstva tvorili okrem výtvarníkov tunajší architekti a stavitelia. Spolok pracoval do roku 1945. Slovenskí umelci sa od roku 1920 organizovali aj v Spolku slovenských umelcov (založenom 1920 v Turč. Sv. Martine) a neskôr v bratislavskej Umeleckej besede slovenskej (UBS).

V zbierke Múzea mesta Bratislavy sa nachádza návrh kaligraficky písaného zoznamu členov Pracovného spoločenstva umelcov, ktorí sa na prelome 30. a 40. rokov hlásili ku Karpatským Nemcom Arbeitsgemeinschaft Karpatendeutscher Künstler in Pressburg. Niektorí z nich (asi polovica) boli predtým členmi Pressburger Kunstverein.

Členmi spoločenstva neboli len umelci žijúci v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Návrh členského diplomu nie je podpísaný, ale zdá sa, že ho vytvoril bratislavský umelec nemeckého pôvodu Karl Frech. Členmi boli v Bratislave bývajúci Ernst Bamberg, Karl Frech, Grete Kittel, Walter Kittel, Ivan Kovats, Robert Kühmayer (tvorca Kačacej fontány), Gustav Lerchner, Ludwig Mack (tvorca Paracelsovej pamätnej tabule na stene Primaciálneho paláca), Eberhard Olbrich, Rudolfine Pinkava, Ludwig Prochaska, Karl Rompf, Gustav Schäffer, ceruzkou je pripísané aj meno maliara Wintersteinera. Ceruzkou je do zoznamu pripísané aj meno rakúskeho sochára Edmunda Reittera, ktorý sa narodil roku 1904 v Prešporku (zomrel storočný roku 2005 v Altengladbachu, Niederösterreich).

Spoločenstvo karpatskonemeckých umelcov so sídlom v Bratislave vzniklo pred rokom 1941, aspoň tak je datovaný návrh listiny so zoznamom členov. Podľa ústnej informácie sa bratislavskí nemeckí umelci schádzali do mája roku 1945 v byte na prvom poschodí (vlastne na zvýšenom prízemí) domu na Mariánskej 3, kde si zariadili klubové priestory. Na stenách izieb boli ako dekorácia nimi namaľované umelecké diela.

Po apríli 1945 obyvatelia okolitých domov interiéry vyrabovali, do bytu sa nasťahoval nájomník, ktorému ho pridelil Národný výbor. „Nemecké“ obrazy na stenách sa mu nepáčili, a tak „škaredé“ umelecké diela zatreli bielou farbou. Byt od roku 1945 doteraz používajú rôzni obyvatelia. Počas sedemdesiatich rokov sa izby niekoľko ráz maľovali. Pán, ktorý obrazy videl, je už niekoľko rokov mŕtvy.

Je možné, že pod vrstvami neskorších náterov ešte stále jestvujú diela Karla Frecha, Theodora Moussona, Roberta Kühmayera aj Ludwiga Macka. Chorý Karl Frech neprežil transport do Nemecka. Zomrel v Rakúsku neďaleko mesta Steyr, presne pred 70 rokmi, 27. júla 1945. Tam je pochovaný. Ludwig Mack či Gustav Schäfer transport prežili, usadili sa v Nemecku, kde okolo roku 1960 zomreli. Robert Kühmayer je pochovaný vo Viedni (zomrel v r. 1962). Theodor Mousson ostal na Slovensku a zomrel v roku 1946 v Trenčíne, Maximilián Kurth zomrel v r. 1962 v Prešove.

Mnohí iní v zozname spomenutí sa v priebehu vojny či po nej stratili. Na bratislavské spoločenstvo karpatskonemeckých umelcov sa rýchlo zabudlo. Ich diela možno ešte stále čakajú na znovuobjavenie pod mnohými nátermi v ich bývalej klubovni.

Štefan Holčík
Foto: autor