Niektoré slečny mali povinné denné kúpanie

Niektoré slečny mali povinné denné kúpanie - kedysi_13_dunaj

Keď bola pekná jar, už od polovice apríla skákali odvážlivci z prístaviska rybárskych lodí do Dunaja preplávať rieku a vychádzali pri jedinom moste. Striehli pritom na lode, aby sa v blízkosti pokolísali na vlnách a pozdravovali kamarátov, ktorí sa zabávali na akvaplánoch.

Vždy sa na nich smutne pozeral vyžrebovaný nešťastník, ktorý musel peši preniesť na druhý breh háby plavcov. Tí sa už dávno opaľovali kdesi na Lide. Prírodné kúpalisko Lido tvoril rovnaký rad drevených kabín, aké boli aj pri strednom jazere na Železnej studienke. Lido však malo aj bazén umne prepojený s Dunajom, veľký kus pobrežia plný stánkov s občerstvením, množstvo rôznych ihrísk i nerušených zákutí medzi stromami a kriakmi, ktoré vyhľadávali milenci. Na Železnej studienke však bývalo menej komárov. Na oboch prešporských kúpaliskách sa vyberalo mastné vstupné už od 1. mája.

V poslednom desaťročí 19. storočia prešporská rodina Hornerovcov, vlastniaca propelery i riečnu kaviareň Boon, slávnostne otvorila pobrežné riečne kúpele. V blízkosti dnešného hotela Devín boli zakotvené dva drevené obdĺžniky na železných plavákoch. Uprostred bol bazén s pretekajúcou riečnou vodou.

Lístky sa kupovali na dve hodiny a plavčíci vždy presne vedeli, kedy ktorých návštevníkov vyduriť. Záujem o kúpalisko na pontónoch bol obrovský, najmä keď sa rozšírilo, že dámy sa tu opaľujú nahé. Mládenci, ktorí po Dunaji plávali, však tvrdili, že na slnci sa vypekajú najmä staré tučné baby.

Prešporské denníky písali, že bezpečné kúpanie v tečúcom Dunaji využívajú aj majsterky najstaršieho remesla, ktoré si odtiaľ po 15. hodine odvádzajú do svojich príbytkov polapených fúzatých sumcov. Radodajné rozhoďnôžky vraj mali každodenné letné kúpanie v náplni práce.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)