Majálesy boli svätou povinnosťou

Majálesy boli svätou povinnosťou - kedysi_presporok

Prešporok žil v poslednej štvrtine 19. storočia tak spoločensky, že na sto jeho obyvateľov, vrátane detí a starcov pripadol jeden spolok. Dôležitejšie, než koľko a akých ich bolo, je skutočnosť, že v každom považovali za svätú povinnosť voči deťom usporiadať majáles.

Jestvoval aj spolok znalcov prešporského vína, spolok vycibrených jedákov, rôzne učené tovarišstvá. Bývali soboty a nedele, keď na výletných miestach Prešporka bývalo súčasne aj dvanásť záhradných slávností a na každej vyhrávala prinajmenšom jedna cigánska banda. Členovia mestského magistrátu dostávali čestné pozvánky na všetky májové veselice, aby v prvom júnovom týždni mohli určiť, kde sa ľudia zabávali najlepšie. Víťazný spolok v tejto súťaži mal prednostné právo výberu miesta a termínu pre svoj budúcoročný majáles.

Tam, kde chlapci postavili vysokánske máje, na špic každého zavesili vence, na ktorých viseli lákavé ceny. Obielené kmene natreli kašou z mydla. Kto chcel, mohol sa vyšplhať až k vencu a odtrhnúť si z neho ústami niektorú z cien. Pretekávalo sa v behu vo vreciach, v triafaní handrovými loptami do rozďavených papulí smiešnych figurín, veľmi často pripomínajúcich podobu neobľúbených osobností mesta. Volili sa kráľovné a králi majálesu, majálesoví strigôni aj strigy.

Na majálese roduverných Slovákov sa súťažilo v hode valaškou, vo varení a jedení šuferlí, strapačiek a palaciniek. Bývali majálesy obrovské i komorné. Čím bol majáles menší, tým lepšie a vyberanejšie sa jedlo.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)