Gotické okno na radničnej veži

Gotické okno na radničnej veži - pamatnik_201510_1

Charakteristickou súčasťou mnohých stredovekých radníc v stredoeurópskych mestách sú radničné veže, ktoré sa často nazývajú aj mestskými vežami. Veža nemusela byť vždy s radnicou priamo spojená.

V mnohých mestách si mešťania vybudovali (obyčajne v strede trhového priestranstva v centre mesta) zvláštny radničný dom, inde kúpili starší vhodne situovaný výstavný objekt a ten prebudovali na radnicu. Tak sa stalo aj v Prešporku.

Bohatý prešporský mešťan, mestský richtár Jakub si dal postaviť v polovici 14. storočia dom medzi dvoma trhoviskami, a tak ako iní jeho susedia, aj on si pri dome vybudoval pevnú vežu. Platilo úplne doslova : môj dom - môj hrad. Veže, ktoré presahovali vysoké strechy domov, stáli nielen okolo veľkého trhoviska (dnes Hlavné námestie), ale pri domoc v blízkych uliciach (Michalská, Biela). Meštianske veže neboli charakteristické len v Prešporku. Poznali ich aj v talianskych a v nemeckých mestách, doteraz ich niekoľko stojí v Regensburgu. Veže mohli mať obrannú funkciu – ak by na suseda zaútočil sused, ale predovšetkým boli skladmi drahého tovaru, a možným útočiskom rodiny, napríklad v prípade požiarov, ktoré boli v minulosti veľmi časté. V počiatkoch stáli veže pravdepodobne oddelene od iných stavieb, až neskôr ich spojili s obytnými krídlami meštianskych domov.

Richtár Jakub si dovolil postaviť svoj „nový dom s vežou“ na exponovanom mieste. Dal ho vyzdobiť drahými architektonickými detailmi, aké boli bežné skôr v sakrálnej architektúre. Najmä okná jeho stavby boli vsadené do kamenných rámov, za ktoré by sa nehanbil ani gotický chrám. Pri neskorších prestavbách a úpravách mnohé dekorácie z Jakubovho pôvodného domu zanikli. Vnútro veže bolo drevenými vodorovnými konštrukciami rozdelené na päť podlaží, ktoré boli navzájom prepojené drevenými schodmi alebo rebríkmi. Miestnosť na prvom poschodí mohla mať reprezentačný charakter, zdôraznený na priečelí bohatším orámovaním väčších okien. Okná na západnej a na severnej strane boli vysoké, úzke, zdvojené. V hornej časti prechádzali do vysokých špicatých trojuholníkových otvorov s vloženou kruhovou rozetou. Dva úzke okenné otvory mali spoločný rám zavŕšený vysokým kamenným štítom, ozdobeným pod stranách gotickými „krabmi“ a na vrchole gotickou fiálou. Okná neboli pravdepodobne vyplnené sklom, ale zatvárali sa len znútra drevenými okenicami, po ktorých sa zachovali závesy a stopy zatváracieho systému. Severné okno po zemetrasení na konci 16. storočia zamurovali, obnovené je až od sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Vonkajší vzhľad veže, ako aj celej radnice sa v priebehu stáročí menil. Dnešnú fasádu dostala veža v roku 1733, o čom svedčí nápis na kamennej tabuľke pod oknom prvého poschodia. Celú fasádu veže vtedy zakryli novou omietkou, na ktorej vymodelovali dvojice štukových pilastrov, ktoré akoby niesli balkón nad piatym podlažím. Niektoré gotické okná zamurovali, iné rozšírili a orámovali novým barokovým ostením. Vtedy zaniklo úzke gotické okienko prízemnej miestnosti. Jeho hornú časť s motívom „mníšky“ sa podarilo odkryť počas prieskumu pred rekonštrukciou fasády veže. Gotické okno štvrtého podlažia bolo zamurované. Na jeho mieste vznikla rozsiahla plocha, na ktorej bola namaľovaná prestrofarebná freska s mytologickým námetom ako súčasť „ciferníka“ popoludňajších slnečných hodín. Výnimočne zachovali a do barokovej fasády citlivo zakomponovali gotickú kamennú výzdobu okna prvého poschodia.

V prvej tretine 18. storočia nebola gotika práve najuznávanejším stavebným a výtvarným slohom, a nie je známe, prečo gotické okno 14. storočia vo výzdobe 18. storočia rešpektovali. Bolo to v čase, keď z Chrámu svätého Martina odstránili vzácne gotické oltáre, aby ich nahradili barokovými, keď zo stavieb odstraňovali aj iné gotické a renesančné prvky, aby namiesto nich vytvorili barokové.

Pietne zachované gotické okno veže prešporskej radnice možno označiť za jeden z najstarších príkladov „pamiatkovej starostlivosti“, hoci taký pojem na začiatku osemnásteho storočia ešte nejestvoval.

Štefan Holčík
Foto: autor