Kamenní trpaslíci od ostrihomského arcibiskupa
Kamenní trpaslíci od ostrihomského arcibiskupa - pamatnik201509_2
K menším „divom sveta“ v uhorskom kráľovstve patrila v 17. storočí záhrada ostrihomských arcibiskupov na okraji Prešporka. Od polovice 16. storočia, keď Turci obsadili rezidenčné mesto a hrad v Ostrihome, museli arcibiskupi žiť vo „vyhnanstve“.
Dočasným sídlom arcibiskupa sa oficiálne stala Trnava. Pre arcibiskupov, ktorí bývali súčasne kráľovskými miestodržiteľmi, bolo však výhodnejšie žiť v Prešporku. Mali tu starú kúriu, v ktorej žil arcibiskup už na začiatku 15. storočia. Stála v zastavanej centrálnej časti mesta tesne pri radnici, na mieste terajšieho Primaciálneho paláca. V okolí stredovekej stavby nebolo miesto na záhradu, objekt neposkytoval ani vhodné podmienky na bývanie v 17. storočí. Po vzore svetských magnátov sa aj cirkevní hodnostári snažili budovať prepychové letné sídla v záhradách mimo miest.
Na mieste starších meštianskych záhrad a sadov pod svahmi Malých Karpát vybudovali na priestore medzi terajšou Štefánikovou ulicou a Námestím slobody park, ktorý dosiahol najväčší rozsah a slávu v druhej polovici 17. storočia, za arcibiskupa Juraja (Georga) z rodiny Lippayovcov zo Zomboru. Na východnom okraji záhrady stál aj napriek prestavbám dodnes zachovaný letný palác arcibiskupov, ktorý je teraz sídlom vlády SR. Plocha parku bola rozčlenená na pravouhlé polia v šachovnicovom systéme. V jednotlivých políčkach boli vysadené vzácne cudzokrajné rastliny, areál bol ozdobený množstvom kamenných sôch postáv kresťanskej a antickej mytológie. Pôdu a vzduch ovlažoval systém fontán, ktoré boli napájané prameňmi na svahoch pod terajším Slavínom a pod Kolibou. Vodovodné potrubie zo svahov Koliby bolo prerušené v polovici 19. storočia, keď stavali železničný tunel z hlavnej stanice smerom na Viedeň.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia ponúkal bratislavský obchodník so starožitnosťami Moric Kohn na predaj kamenné sošky trpaslíkov v žartovných či v karikatúrnych gestách a pozíciách, ktoré pochádzali údajne z pôvodnej sochárskej výzdoby arcibiskupskej záhrady. Dve kúpilo mesto na odporúčanie prednostu Vedeckých ústavov mesta Bratislavy Dr. Ovidia Fausta do zbierky Mestského múzea. Dve kúpil majiteľ hotela Carlton hotelier Henry Prüger do svojej záhrady nad Hlbokou cestou. Ďalšia zo série figúrok trpaslíkov sa mala ešte po 2. svetovej vojne nachádzať vo dvore domu obchodníka Tichého na Kollárovom námestí (v roku 1929 Obilné nám. č. 9). Dr. Faust do zápisníku poznamenal, že dve figúrky H. Prügera sa predtým nachádzali v záhrade pri dome obchodníka Kiesslinga, ktorý stával na nároží Dunajskej a Rajskej (vtedy Reichardovej) ulice, a ešte skôr v záhrade pri dome vynálezcu Wolfganga Kempelena. Sošky datoval do posledného desaťročia 17. storočia.
Podobné postavičky kamenných trpaslíkov, ktorí personifikovali ľudské neresti a cnosti, bývali častými ozdobami v barokových záhradách. Mnohé z nich v neskorších obdobiach úplne zanikli (Bratislava), iné za zachovali v torzách, premiestnených na iné miesto (Augsburg, verejný park pri bývalej arcibiskupskej rezidencii). Pomerne dobre prežili trpaslíci, ktorí boli vytvorení pre park pri zámku Kuks v Čechách a ktoré umiestnili do záhrady pri rekonštruovanom zámku v Novom Měste nad Metují.
Jediný dnes známy v torzálnom stave zachovaný kamenný trpaslík z bratislavskej série víta návštevníkov Mestského múzea pri vstupe do expozície historických interiérov a nábytku v Apponyiovskom paláci. Z preložených nožičiek sa zdá akoby skákal alebo tancoval, vyplazený jazyk svedčí o tom, že sa niekomu vysmieva. Dvoch ďalších vidno na fotografii Josefa Hofera. Stáli na terase pred vilou nad Búdkovou cestou, asi tam, kde neskôr postavili „mičurinskú stanicu“. Dvoch trpaslíkov zo záhrady hoteliera Prügera, ktorú teraz mestská časť Staré Mesto obnovuje, si Dr. Faust ceruzkou nakreslil do zápisníku v roku 1956. Bolo by iste zaujímavé dozvedieť sa, čo sa stalo s kamennými žartovnými soškami trpaslíkov v druhej polovici 20. storočia. A či skutočne pochádzali z arcibiskupskej záhrady. Lebo mohli pochádzať aj z blízkej záhrady grófa Erdödyho (Lermontovova ulica), alebo zo záhrady grófa Grassalkovicha.
Štefan Holčík
Foto: autor