Kolomažové kríže zastavili bosorky

Kolomažové kríže zastavili bosorky - kedysi_06_bosorky

Posledný týždeň veľkého pôstu žil už viacjazyčný Prešporok a okolité slovenské obce Karlova Ves, Devín, Feriba, Račišdorf, Lamač a Vrakuňa v očakávaní Veľkej noci a vítania jari.

V každej dedine očakávali sviatky po svojom. Prešporok si od všetkých čosi vzal a slovanské zvyklosti pomiešali sa v ňom s nemeckými a maďarskými. Všetko bolo bohatšie a honosnejšie ako inde, aj obyčajov sa zadržiavalo viac.

V pondelok, utorok a stredu vznášal sa nad Prešporkom predsmrtný krik zarezávaných capčekov a barančekov, lebo ich mäso sa muselo zopár dní nechať odležať, aby bolo krehké. Do nozdier udierala lákavá vôňa sviatočného vypekania. Na Zelený štvrtok sa začali v kostoloch veľkonočné pobožnosti a prešporské panny sa chodievali česávať pod dunajské vŕby, aby boli na jar a v lete čo najkrajšie.

Keď večer zvony odleteli do Ríma, vyrútili sa do ulíc chlapci ohlušovať svet rapkáčmi a krikom. Veľký piatok býval tichý a dámy sa chodievali do kostolov vyplakať nad Kristov hrob. Ak plakali úprimne, celý nasledujúci rok malo od ich rodín bočiť diablovo zlo.

Keď sa v podvečer na Bielu sobotu, po Vzkriesení so štedrou oferou opäť rozozvučali zvony, vracali sa zbožné rodiny z bohoslužieb domov zasadnúť k slávnostnej studenej večeri so šunkou, varenými vajcami a čerstvým chrenom, ktorou sa definitívne končil pôst a začínal sa čas jarnej hojnosti.

Gazdovia si poobzerali vráta svojich stajní, či majú na nich kolomažové kríže, ktoré zabránia bosorkám prístup k dobytku, gazdiné poobmetali svoje domy brezovou metlou, aby ich odstránili od hmyzu.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku
(krátené)