Od zlatého pelikána ku Carltonu
Od zlatého pelikána ku carltonu - pamatnik_06
Až do augusta 1850 neboli podhradia Schlossberg, Schlossgrund a Zuckermandel, situované na západ od stredovekých mestských hradieb, súčasťami mesta Prešporka. K mestu patrilo len predmestie medzi Zuckermandlom a Schlossgrundom, ktoré nieslo meno Vydrica (Weidritz, Vödric).
Zemepánmi Schlossbergu, Schlossgrundu a Zuckermandlu boli grófi z rodiny Pálffyovcov, ktorí mali panovníkom udelený titul „gróf prešporský“. Po zrušení poddanstva (1848) prestalo byť pre zemepánov zaujímavé vlastniť celé dediny a mestečká. Pálffyovci sa dohodli so štátom. Za to, že sa vzdali svojich území a sídlisk v Prešporku (podhradia), dostali pomerne vysoké finančné odškodnenie. Vznikla možnosť pričleniť podhradia k mestu ako jeho ďalšiu štvrť, dnes by sa povedalo ďalší obvod či mestskú časť. Stalo sa tak až o pár rokov neskôr, 5. augusta 1850, keď ministerský komisár prešporského vojenského dištriktu vydal rozhodnutie o pripojení príslušných ulíc k mestu. Obyvatelia pripojených častí sa tak stali plnoprávnymi občanmi Prešporka a mohli sa sťahovať aj na iné ulice mesta.
Zuckermadel bol v porovnaní s vnútorným mestom pomerne mladým sídliskom. Prvé domy sa na často zaplavovanom brehu Dunaja, kde bol pôvodne kameňolom, objavili až na konci 16. storočia. Vznikali pozdĺž cesty, ktorá viedla od mesta smerom na Devín. Obyvatelia domčekov podliehali hradnému kastelánovi a pravdepodobne väčšina z nich na hrade pracovala alebo hrad zásobovala, napríklad rybami. Bývali tam pravdepodobne aj prístavní robotníci a vojaci. Osada sa pomaly rozrastala, na konci 19. storočia (spolu s domami na nábreží) stálo asi 250 domov (v roku 1584 len 20). Vzrástol najmä počet remeselníkov. Poddanská obec mala aj vlastnú radnicu.
V 18. a na začiatku 19. storočia bolo na Zuckermandli prekvapivo veľa hostincov a krčiem s možnosťou prechodného ubytovania (zájazdové hostince). Hádam najväčší z nich bol U čierneho medveďa (Diversorium ad nigrum ursum). Na juhovýchodnom nároží budovy vo výške poschodia bola zamurovaná kamenná medvedia hlava, na oboch stenách boli pri hlave namaľované medvedie telá, takže celé domové znamenie vyzeralo ako dva medvede so spoločnou hlavou. Dnes je maľba zničená a dom znetvorený pristavaním ďalšieho poschodia. Kamenná hlava je uložená v Mestskom múzeu.
Iný hostinec sa volal U zlatého anjela (Ad aureum angelum), iný zase U hada alebo U draka (Ad serpentum). Neďaleko neho bol hostinec U čierneho hrozna (Schwarze Traube). Niektoré hostince zanikali, iné vznikali. Trochu ďalej smerom na západ bol v roku 1773 hostinec U jeleňa. V dome neskôr žil a v roku 1783 zomrel vynikajúci sochár Franz Xaver Messerschmidt. V poslednom dome pri Dunaji smerom do Devína, tesne pri ohrade židovského cintorína, stál ešte v 20. storočí hostinec Posledné potešenie (Zum letzten Vergnügen). Menšia krčma na východnom konci sídliska pri cisárskom arzenáli bola známa ako Ankerwache (Stráž kotvy), hoci tento názov v skutočnosti označoval susedný objekt. V ňom sa mal zdržiavať strážnik, ktorý mal na starosti kotvu v strede rieky, o ktorú bol pripútaný prievoz. Viaceré hostince v 19. storočí nemali zvláštne mená a boli známe podľa mena majiteľa.
Doktor Ovidius Faust, pred rokom 1945 mestský archivár, zakladateľ a prednosta Vedeckých ústavov mesta Bratislavy a kultúrny referent mesta, si asi v roku 1960 do zápisníka naškicoval tvar a maľovanú výzdobu vývesného štítu jedného z neznámych hostincov na Zuckermandli. Štít sa mal vtedy nachádzať v zbierke mestského múzea. V oválnom zeleným vencom ovitom poli bol namaľovaný pelikán pod palmou. Pod ním bolo meno majiteľa hostinca Speneder a datovanie 1772. Na plechovej mašli nad oválnym poľom bol nápis „Zum goldenen Pelikan“. Štít visel na železnej ornamentálne kutej konzole. Spenederovci boli vážená a zámožná rodina. Niekoľko generácií žili na Zuckermandli. V roku 1880 bol majiteľ domu číslo 23 na Hlavnej ulici Zuckermandlu Johann (János) Speneder, ale nie je isté, či to bol ten istý dom, v ktorom bol v roku 1772 hostinec U zlatého pelikána.
Iný Speneder, Franz (Ferenc), už v roku 1880 vlastnil objekt na výhodnejšom mieste, na nároží Mostovej ulice a terajšieho Hviezdoslavovho námestia (vtedy Promenade, Séta-tér), kde vybudoval prepychový hotel National (Nemzeti száloda). V budove hotela boli aj byty, ateliéry umelcov a slobodomurárska lóža. Neskôr sa meno hotela zmenilo na Savoy a ešte neskôr ho hoteliér Henry Prüger spojil s hotelom Carlton.
Štefan Holčík
Foto: Archív