Kto lapil prasa, mohol ísť na zakáľačku

Kto lapil prasa, mohol ísť na zakáľačku - Zabíjačka

Od predvianoc až do konca posledného týždňa pred Popolcom zobúdzalo Prešporok zúfalé kvičanie zakáľaných svíň. Každý, kto mal pri dome dvor a za ním záhradu, choval v chlieve dve až štyri prasce.

Fašiangy boli aj krásne zimné dni, keď sa na dvor vyniesol kotol na vyváranie bielizne, zapálil sa pod ním oheň, zakáľači na čele s mäsiarom si obradne pripili a domáca pani naposledy tíšivo pohladkala znepokojené prasiatko.

Domáci pán mu na zadnú nohu priviazal povraz, sviňu vydurili na dvor, zvalili, mäsiar ju priľahol a zaklal presne miereným bodnutím noža do krkavice. Deti sviňu celý čas držali za chvost, krv sa jej cedila do vandlíka a domáca pani ju usilovne miešala. Chlapi vložili nehybné a ťažké telo do dreveného koryta a štrngli si na počesť pohárom vyčisteného, voňavého a mimoriadne chutného prešporského vína.

Niekedy sa svini pošťastilo ujsť a vypukla naháňačka po prešporských uliciach. Ak ju dolapili cudzí, smeli sa za odmenu zúčastniť na zakáľačke od začiatku do konca. Prasa v koryte obarila gazdiná vriacou vodou a chlapi mu reťazou odrali štetiny. Zavesili ho za zadné nohy na mäsiarsku šibenicu, mäsiar ho rozrezal, vyvrhol, mäsiarskym toporom rozrúbal na polovice a vypil si s ostatnými chlapmi za pohárik teplej krvi, aby sa im celý deň darilo a mali dosť síl. Každému ponúkol kúsok surovej živočíšne teplej slaniny posypanej mletým čiernym korením, aby prasa všetkým prinieslo osoh. Jedivo zaliali domácou vínovicou, aby im robota išla od ruky. Pošúchali si dlane a brava začali rozrábať.

Len mäsiar ich na chvíľku opustil, aby ešte zarezal ovcu alebo kozu, z ktorej bolo chudé mäso do klobás.

Peter Ševčovič: Z kuchyne starého Prešporku (krátené)