Stredoveké miery na bráne radnice

Pevné hradby boli základným predpokladom, aby sa stredoveké sídlisko mohlo stať privilegovaným mestom. Známy je však aj prípad, keď na panovníkov príkaz postavili hradby pre budúce mesto, no mesto tu nikdy nevyrástlo.

Dôležitým predpokladom pre hospodársky život a úspech obyvateľov mesta bolo trhovisko. Zvyčajne vznikalo na križovatke dôležitých obchodných ciest. Stalo sa tak základným prvkom pre vznik budúceho mesta.

Významným znakom už konštituovaného mesta bola radnica situovaná pravidelne na alebo pri trhovisku. Mešťania si často stavali radnicu ako architektonicky výraznú stavbu na najviditeľnejšom mieste v centre mesta. Ak sa centrum v nasledujúcich rokoch posunulo, mohla sa radnica ocitnúť akoby „v bočnej uličke“ (napríklad stará radnica vo Viedni).

Zriedkavejšie sa stávalo, že si predstavitelia mesta nebudovali novú radnicu, ale využili starší významný dom, ktorý mesto kúpilo. Tak to bolo aj v Prešporku, kde sa mestská rada na začiatku 15. storočia rozhodla kúpiť dom s vežou na východnej strane trhoviska, ktorý už mal vtedy najmenej 50 rokov.

Jeho pôvodný majiteľ, richtár Jakub, ho postavil na naozaj zvláštnom mieste. Môžeme si myslieť, že vopred uvažoval o tomto jedinečnom postavení svojho domu. Dom s vežou a s dvorcom stál totiž medzi dvoma trhoviskami, pričom nemal priamych susedov. Západne od domu sa nachádzalo veľké trhovisko pravidelného tvaru určené najmä pre „medzinárodný“ obchod (Hlavné námestie). Východne bolo trhovisko určené v stredoveku výhradne na predaj mäsa (terajšie Primaciálne námestie). Na severnej a južnej strane dvorca boli úzke uličky spájajúce obe trhoviská.

Dvorec s domom s vežou stál akoby na ostrovčeku uprostred verejného priestranstva – ako radnice v Levoči, v Bardejove či v Kežmarku. Nad južnou uličkou postavili už v roku 1422 priestrannú zhromažďovaciu sieň radnice. Ulička sa ako priechod na prízemí zachovala ešte dlho.

Trhovníci, ktorí privážali na prešporský trh tovar, prichádzali z rôznych miest a krajín, kde sa používali rôzne dĺžkové, váhové či duté miery. Jednotný metrický systém nebol u nás zavedený až do konca 19. storočia. Každý obchodník si zvykol merať na „svoje“ miery – palce, stopy, rífy, lakte, siahy. Preto bolo potrebné vystaviť na trhovisku miery platné v meste.

V zbierke Múzea mesta Bratislavy sa zachovali medené hrnce či misy, nádoby, podľa ktorých sa napríklad meralo množstvo zrna, múky, strukovín. Iné miery sa používali pri predaji tekutých tovarov (pivo, víno, olej). Na mestskej váhe v radnici sa dali porovnať vážené množstvá tovarov, ako mäso, drevo, obilie, seno.

K dispozícii boli aj porovnávacie etalóny či záväzné modely tunajších dĺžkových mier. Na kamennom ostení gotického portálu starej radnice, ktorý vznikol v roku 1442, sa zachovali dĺžkové miery platné v meste od stredoveku. Na šikmej pravej ploche portálu je železný pás rozdelený ryhami na šesť úsekov. Z vykovaného nápisu „1715 PRESPURG ORTINARI CLAFTER“ je zrejmé, že je to vzor „siahy“ (po nemecky das Klafter alebo der Klafter ). Miera je dlhá 189,6 cm, čo zodpovedá aj stredovekej viedenskej (rakúskej) siahe. Z toho jedna šestina, jedna stopa, je dlhá 31,6 cm. Na ľavej šikmine portálu je pripevnená kratšia železná tyč predstavujúca jeden „lakeť“ (die Elle). Tyč je dlhá 78 cm, ryhy na nej ukazujú jednu polovicu a štvrtiny či iné diely lakťa. Prešporský lakeť je rovnako dlhý ako viedenský.

Vedľa lakťovej „kontrolnej tyčky“ je na bráne radnice inštalovaný zo železa vykovaný model noža, údajne znak toho, že je privilégiom povolený predaj (výsek) surového mäsa. To sa však predávalo na inom trhu.

Na plošine portálu v pokračovaní fasády radničnej veže bol pôvodne pripevnený ešte jeden predmet – pravdepodobne model prešporskej stopy (ein Schuh, ein Fuss), zachovala sa však len upevňovacia skoba. Návštevníkov mýli ďalší železný pás na pravej strane tesne vedľa dreveného krídla brány. Nie je to nijaká dĺžková miera, ale železný svorník, spevňujúci kváder ostenia brány, ktorý praskol, keď do neho zapustili železný záves (pánt) brány.

Železné modely dĺžkových mier sa zachovali na viacerých budovách radníc, napríklad vo Viedni, v Regensburgu, v Mannheime, v Osnabrücku, v Braunschweigu. Hoci ich už vyše sto rokov nikto nepoužíva, sú stále svedkami bohatých trhov, ktoré sú dnes, najmä v Bratislave, degradované na krčmy pod holým nebom, ktorým sa hovorí „vianočné trhy“.

Štefan Holčík
Foto: autor