Sochy Panny Márie z fasád zmizli

Sochy panny márie z fasád zmizli - pamatnik2401

V jednom veľkom nemeckom meste oslovovali reportéri návštevníkov vianočného trhu s otázkami, čo sú Vianoce, čo si pripomíname na Vianoce, prečo sa oslavujú Vianoce, s čím sa u nich spája pojem Vianoce? Väčšina ľudí odpovedala, že Vianoce sú vianočný stromček, darčeky, sneh, prázdniny. Len málokto tušil, že Vianoce sú pripomenutím narodenia Ježiša Krista.

Hoci je to len pripomienka, a Ježiš sa určite nenarodil 24. ani 25. decembra. Dátum jeho narodenia nie je známy. Ešte zaujímavejšie boli odpovede na otázku, pred koľkými rokmi sa asi Ježiš narodil. Odpovede oscilovali medzi 1000 a 6000 rokmi.

V minulosti mali rôzne mestá rôzne termíny usporiadavania jarmokov. Termín bol obyčajne určený v panovníkmi potvrdzovaných privilégiách. Termíny nebolo možné svojvoľne meniť. Trh pred Vianocami nebol povolený hocikde. Ani v Prešporku. Až po roku 1990 sa aj Bratislava rozhodla „opičiť“ po iných mestách. A tak sú takzvané „vianočné trhy“ nielen na bývalom stredovekom trhovisku (Hlavné námestie), ktoré je na to určené, ale aj inde, na pôvodne „netrhovom“ Hviezdoslavovom námestí, dokonca na úseku obnovených mestských hradieb, kam trhovisko naozaj nepatrí. Pritom nejde o trhy v pravom slova zmysle, ale o krčmy pod holým nebom, charakterizované najmä vypitým alkoholom a prepáleným olejom, obyčajne aj pomočenými múrmi.

Na cirkevný sviatok Kristovho narodenia si spomenie málokto. Návštevníci vianočného trhu na Hlavnom a na Františkánskom námestí vôbec nevnímajú ani sochu Panny Márie s dieťatkom na nároží veže Starej radnice (na fotografii), ani na stĺpe pred kostolom jezuitov. Sochu na nároží veže, ktorú zhotovil sochár Laurenz Püro, dala inštalovať katolícka mestská rada v roku 1676. Len pár mesiacov predtým a len pár krokov odtiaľ, pred kostol odobratý evanjelikom, postavili stĺp Panny Márie na pamiatku víťazstva nad protestantmi. Iný stĺp so sochou Panny Márie postavili v roku 1723, pôvodne pred kláštor trinitárov pred Michalskou bránou. Mal okoloidúcim pripomínať morovú epidémiu, ktorá postihla mnohé rodiny z mesta pred rokom 1713. Asi pred 40 rokmi umiestnili kópiu stĺpa (z iného materiálu) pred kostol kapucínov. Kamenná socha Panny Márie s Ježiškom nad bránou neďalekej Pálffyovskej rezidencie na Zámockej ceste mala odvrátiť všetky pohromy a nebezpečenstvá od kúrie a jej majiteľov.

Dve najvzácnejšie pamiatky nášho mesta spojené s kultom Panny Márie a narodením Krista, sú dnes občanom skoro neznáme. Jedna z nich je gotická drevená socha Panny Márie z konca 15. storočia, ktorá bola ústredným motívom gotického oltára v Dóme svätého Martina. Oltár, pred ktorým sa v rokoch 1563 až 1712 odohrávali korunovácie uhorských kráľov, počas barokizácie chrámu v roku 1734 odstránili a sochu Bohorodičky v životnej veľkosti (170 cm) darovali do kostola v blízkej dedinke Alistál (Dolný Štál) na Žitnom ostrove. V 90. rokoch 19. storočia sochu preniesli do arcibiskupskej zbierky v Ostrihome, kde ju možno vidieť aj dnes (Keresztény múzeum, Alistáli Madona alebo zriedkavejšie Pozsonyi Madona). Iná časť oltára, vynikajúci reliéf z lipového dreva so znázornením Kristovho narodenia s krajinou a pastiermi v pozadí, sa dostala pred rokom 1743 do Hlohovca, sídla grófskej rodiny Erdödyovcov. V tamojšej zámockej kaplnke vybudovali barokový oltár, do ktorého vložili vzácny gotický reliéf. Panne Márii na reliéfe sa pripisovala zázračná liečivá moc, kaplnka sa stala vyhľadávaným pútnickým cieľom. Reliéf ako konfiškovaný grófsky majetok v roku 1950 prevzala do svojej zbierky Slovenská národná galéria. Patrí k jej najvzácnejším exponátom, bratislavská verejnosť však o jeho existencii vlastne ani nevie. Ďalšie drevené gotické reliéfy, možno z toho istého oltára, ktoré bývali uložené v Hlohovci, sa kúpou dostali do zbierok Národní galérie v Prahe.

V Chráme svätého Martina sa gotické umelecké diela pripomínajúce narodenie Krista nezachovali. Len nad renesančným portálom južnej predsiene stojí malá kamenná socha Panny Márie s Ježiškom z neskoršieho obdobia.

Pred rokom 1950 boli ešte mnohé domy vo vnútornom meste, ale aj na bývalých predmestiach na fasádach ozdobené obrázkami Panny Márie s dieťaťom v náručí. Majitelia domov tak v minulosti vyjadrovali svoju prosbu voči Panne Márii, aby vzala pod ochranu ich domy. Pri nasledujúcich „socialistických“ opravách fasád ich nemilosrdne, bez ohľadu na ich historický význam či umelecké kvality, odstránili alebo zničili. Mnoho ráz sa nezachovala ani len ich fotografická dokumentácia. Keď pri oprave barokovej fasády meštianskeho domu na Panskej 7 objavili zamurovaný výklenok, umiestnili do neho malú novú sošku Panny Márie v historizujúcich formách. Skôr „ľudovku“, ktorú cez špinavé sklo skoro vôbec nevidno.

Soška Panny Márie, lepšej umeleckej kvality vo výklenku nad studňou na dvore, bola ochrankyňou paláca na Zelenej 1. Výklenok, v ktorom stála, je už roky prázdny. Rovnako ako výklenok nad vchodom do kostola uršulínok. Ich Pannu Máriu asi niekto ukradol. Čudné je, že im už roky vôbec nechýba.

Štefan Holčík
Foto: autor