Garáže na Hrade nie sú problémom
Garáže na hrade nie sú problémom - pamatnik23
Areál bývalej kráľovskej rezidencie na Hrade slúžil od roku 1802 cisárskej armáde ako kasáreň. Požiar v roku 1811 zničil kráľovský palác a budovy v jeho okolí. Trvalo viac ako 140 rokov, kým sa rozhodlo o jeho rekonštruovaní. Konštrukcia bola ukončená zhruba v roku 1968. Obnovili palác a celý areál upravili v intenciách myslenia druhej polovice 20. storočia.
Už o štyridsať rokov sa ukázalo, že je potrebná generálna úprava, rekonštrukcia, prestavba. Poverení architekti vypracovali v súčinnosti s orgánom štátnej pamiatkovej starostlivosti návrh úvodného projektu. Stavebným prácam predchádzal výskum architektúry a archeologický výskum. Výskumy neboli samoúčelné. Podľa nálezov, a bolo ich veľa, sa modifikoval vykonávací projekt.
Pred rokom 2008 sa uvažovalo o možnosti vybudovať pod plochu bývalého prírodného kina či divadla, severne od kráľovského paláca, podzemné garáže. Architekti ich projektovali podľa požiadaviek investora – Národnej rady SR. Stavebnej činnosti na určenej ploche predchádzal archeologický výskum vo viacerých etapách. Posledná etapa výskumu sa skončila až v júni tohto roku.
Bolo známe, že sa nachádzal na ploche v 15. storočí kameňolom, z ktorého čerpali kameň na stavbu paláca. Pravdepodobne ho obnovili v 30. rokoch 17. storočia, kedy palác zvýšili o najvyššie podlažie a doplnili počet nárožných veží na štyri. Kameňolom po dokončení stavby zasypávali smeťami, neskôr si tam postavili biedne obydlia vojaci hradnej posádky. Žili v pomerne chaoticky usporiadaných chalupách s rodinami a domácimi zvieratami ako na stredovekej dedine, na mieste bez vlastného zdroja pitnej vody. Dažďovú vodu zachytávali do murovaných cisterien. Ich sídlisko sa označovalo „Hayducken-Stadl“, osada hajdúchov.
Pred polovicou 18. storočia vybudovali na tom mieste barokovú záhradu. Keďže sa terén k severu zvažoval, rozdelili záhradu na niekoľko vodorovných úsekov – terás, ktoré boli ohraničené, nesené, podopierané kvalitnými kamennými múrmi. Pri západnom obvodovom múre záhrady postavili asi o desať rokov neskôr rozľahlú sálovú stavbu – krytú jazdiareň, ktorú používali celý rok, nielen v zime. Pred rokom 2008 nebolo nikdy možné na sever od paláca uskutočniť archeologický výskum. Archeologický výskum po roku 2008 priniesol nečakané nálezy fragmentov kamenných architektúr z 1. storočia pred Kristom. Zvyšky antických stavieb sa zachovali pod podlahou severnej časti jazdiarne, západne od nej pri stredovekej a barokovej hradbe areálu, a v malom úseku severne od severovýchodnej veže paláca. Sú dôkazom, že na ploche severne od paláca sa pred 2000 rokmi rozkladal výrazný stavebný komplex s väčším počtom murovaných kamenných objektov. Tie najneskôr v 13. až 15. storočí rozobrali a použili ako stavebný materiál. Základy sa zničili pri ťažbe kameňa v kameňolome. Stopy lomov boli v teréne po očistení skalného povrchu jasne viditeľné. Miesto zasypaného kameňolomu cisársky záhradník Franz Anton Zinner prekryl systémom dômyselne vybudovaných záhradných terás. Na najvyššej z nich stál záhradný pavilón, obsahujúci sieň vhodnú na loptové hry podobné tenisu či bedmintonu.
Po ukončení archeologických výskumov Krajský pamiatkový úrad vydal 23. 9. 2014 záväzné stanovisko, ktorým rozhodol o ochrane nájdených pozostatkov antických stavieb. Projektanti výskumy sledovali a boli s nálezmi oboznámení. Citlivo na ne reagovali a pripravili zmenu projektu tak, aby ani jeden z nájdených fragmentov nebol pri výstavbe a prevádzke podzemných garáží zničený či poškodený. Pôvodne plánovaná kapacita garáží sa tým značne znížila a náklady na zachovanie nálezov projekt výrazne predražili. Všetky nálezy sú počas stavby dôkladne zabezpečené proti poškodeniu. Niektoré z nich bude možné po obnove krytej jazdiarne a po vybudovaní kópie barokovej záhrady prezentovať. Ešte stále však platí, že najlepším zabezpečením archeologicky zistenej stavebnej pamiatky je jej opätovné zasypanie. Najmä ak sú to len základové murivá, ktoré predtým nikdy nikto nevidel. Len tak ostane objavená pamiatka určite zachovaná pre budúce generácie.
Pod rekonštruovanou barokovou záhradou sa bude nachádzať podzemné parkovisko. Treba myslieť na budúcnosť. Je nezmysel tvrdiť, že podzemná garáž nie je potrebná. Áut je a bude stále viac. A je rozhodne lepšie, ak parkujú pod zemou, ako na povrchu. Je správne využiť príležitosť teraz. Po vybudovaní terasovej záhrady, takej aká bola v druhej polovici 18. storočia, sa minimálne ďalších dvesto rokov na to príležitosť nenaskytne.
Aj budovanie tunela pod hradným vrchom malo v 30. - 40. rokoch odporcov. Čas dal za pravdu ich budovateľom. Budúce generácie zriadenie podzemných garáží pod hradnou záhradou iste ocenia.
Štefan Holčík