9. Bratislavské vinohradníctvo a Habsburgovci

Uhorskí panovníci z rodu Habsburgovcov, zároveň rímski cisári, českí králi a rakúske arcikniežatá vládli v Uhorsku od rokoch 1526 do 1918. Na tróne sa vystriedalo 16 kráľov a kráľovná Mária Terézia. Z nich bolo v Bratislave korunovaných 10 kráľov a ich 8 manželiek a kráľovná Mária Terézia. Dejiny habsburgovskej dynastie úzko súviseli s dejinami nášho národa i mesta Bratislavy.

Z týchto panovníkov ovplyvnili rozvoj bratislavského vinohradníctva a vinárstva (kladne, ale i záporne) a mali kladný vzťah k bratislavským vínam najmä títo panovníci:

Ferdinand I. (vládol v rokoch 1526-1564) vydal viacero nariadení, ktoré zvýhodňovali daňovo aj bratislavských vinohradníkov, obmedzovali dovoz zahraničných vín do Bratislavy a zaviedli kontrolu kvality vína, ktorá mala zamedziť jeho falšovanie. Počas jeho panovania bola zavedená v krajine agenda viničného orgánu, ktorú viedli viniční majstri (bergmajstri). V roku 1536 sa stala Bratislava hlavným mestom Uhorska. Kráľ presťahoval štátnu administratívu pred náporom Turkov z Budína do Bratislavy. Do nej sa presťahovali mnohí úradníci a šľachtici, viacerí z nich zakladali vinohrady pre svoju potrebu, ale aj za cieľom predaja vína. Uchádzali sa aj o právo voľného predaja vína podobne ako bratislavskí vinohradníci. Súd však ponechal po sporoch právo domácich vinohradníkov nedotknuté a prisťahovalcom ponechal iba právo vyrábať víno pre vlastnú potrebu.

Rudolf II. (1576-1608) sa významnou mierou pričinil o rozvoj bratislavského vinohradníctva a vinárstva. Formou nariadenia vydal inštrukcie, ktoré upravovali vysádzanie a hospodárenie na urbárskych mestských viniciach, na registrovanie viníc do pozemkových kníh (grundbuchy), na postup pri predaji a dedení viníc a pri dovoze zahraničných vín, ako aj na reguláciu mzdy za práce vo vinohradoch.

Za vlády Ferdinanda II. (1620-1637) nastal úpadok vinohradníctva a vinárstva v Uhorsku, vrátane Bratislavy, poznamenaný 30-ročnou vojnou (1618-1648).

Ferdinand III. (1637-1657) začal s obnovou vinohradníctva a obchodu s vínom po skončení 30-ročnej vojny. Export vína predstavoval v Uhorsku významný zdroj príjmov do kráľovskej pokladnice, pričom export bratislavského vína i pre mestskú pokladňu. Bratislavské víno, najmä račianske, bolo obľúbené na jeho kráľovskom dvore.

Karol III. (1711-1740) pokračoval v podpore rozvoja bratislavského vinohradníctva, počas jeho panovania sa zvýšila výmera vinohradov v Bratislave a v priľahlých obciach na 860 ha.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.