Čo bolo v starej Bratislave a čo nám chýba

Bratislava bola v minulosti slávnym kráľovským korunovačným mestom. Dnes má Bratislava nárok byť reprezentatívnou metropolou Slovenska.

Starousadlíci tvorili históriu a „dušu mesta“. K starej Bratislave patrí aj Schöner Náci, aj tri synagógy: veľká ortodoxná na Zámockej ulici, neologická v orientálnom slohu na Rybnom námestí a tzv. nová na Heydukovej ulici, postavená v roku 1926 podľa projektu architekta A. Szalatnai – Slatinského, môjho pacienta a krajana, ktorý sa narodil v Slatine nad Bebravou. Žiaľ, prvé dve synagógy padli za obeť barbarskej ruke totality. Hotel Carlton s kaviarňou, kaviarne Reduta a Luxor sú nefunkčné už desaťročia.

Chýbajú nám bývalé literárne kaviarne ako miesta stretávok a kultúrneho života. Nemáme sa čím chváliť. Chýba nám v Bratislave richtár Jakub, a tak privandrovalci dosadení totalitným režimom narobili veľké škody na histórii a kultúre Bratislavy. Zbúrali historicky vzácne podhradie, Zámockú ulicu, chválili sa výstavbou neľudsky riešenej ohyzdnej veľkonocľahárne Petržalka, ale aj farebnou prístavbou k Slovenskej národnej galérii na nábreží Dunaja, čo uráža ľudskú dôstojnosť. Vtedy sme už nemali richtára Jakuba, ale poslušného, primitívneho tupca stalinovského typu.

Pýtate sa, čo chýba Bratislave? Rozsypala sa nám hierarchia hodnôt. V Bratislave treba napraviť skazu napáchanú v 60. a 70. rokoch, zničené objekty opraviť alebo postaviť. Bratislave treba vrátiť život, „dušu“ starému mestu, korzu od Michalskej brány až po Dunaj. Viac lacnejších funkčných hotelov s kaviarňami a podzemnými garážami. Osobne mi chýbajú plavárne a na pravom brehu Dunaja bývalá Au-kafé prepojená na park Janka Kráľa, najstarší verejný park v strednej Európe, ktorý by mal byť vyhlásený za chránenú pamiatkovú rezerváciu.

Aj keď sú tieto negatíva skutočnosťou, predsa však badať určitú aktivitu, o čom svedčia úpravy fasád domov, nové nátery, úprava pešej zóny v Starom Meste, na Hlavnom námestí, čo signalizuje dobrú vôľu a odvahu terajších funkcionárov Starého Mesta, za čo si zaslúžia našu vďaku.

Všetkým nám chýba pocit istoty na zabezpečenie každodenného chleba, žijeme v strachu o osobnú bezpečnosť, že nás vykradnú, olúpia a ublížia na zdraví. Žijeme v etickom a citovom vzduchoprázdne. Chýba nám premietnutie odkazu „pokoj ľuďom dobrej vôle“ do každodenného života.

Imrich Sečanský
Z knihy Spomienky a vyznania lekára, Bratislava 1997
(Pokračovanie nabudúce)