Obchody pred vojnou v centre mali cveng

Pokračujúc vo vyratúvaní toho, čo robilo život Bratislavčanov oných rokov relatívne pokojným a spokojným, chcem sa venovať celkom prozaickým potrebám a síce na tú dobu sortimentom i kvalitou širokej ponuke maloobchodu a predovšetkým potravinám.

Nazývali sa obchodmi so zmiešaným tovarom - prečo so zmiešaným tovarom, ozrejmíme ďalej. Celkom logicky sa hustota i sortimentné zloženie obchodov sústreďovalo v centre mesta. I záujem - dopyt kupujúcich sa sústreďoval na predajne krajšie, na exponovaných miestach mesta, dekoratívnejšie s atraktívnymi výkladnými skriňami a portálmi, bohatšie zásobované, a teda príťažlivé, v centre mesta. Nebude azda na škodu spomenúť aspoň tie významnejšie v tom malom centre. Bol to obchod so zmiešaným tovarom v budove bratislavskej tržnice - po nemecky Markthalle, s vchodom z ulice - Dobiáš.

Na vtedajšej Uhorskej ulici, ktorú si nemecká komunita nazvala Schöndorfergasse, a Maďari zasa po svojom Széplakutca, bol obchod miešaným tovarom - Braun - predával v malom i vo veľkom, disponoval totiž veľkým skladom v hĺbke dvora. O niečo ďalej na opačnej strane Uhorskej ulice mal obchod so zmiešaným tovarom pán Kráľ a na Suchom mýte bol taký obchod s poetickým názvom Modrá guľa a prezentoval sa nad vchodom reklamnou plastikou - modrou guľou.

Ten pojem a názov pre obchody s potravinami - so zmiešaným tovarom, bol plne odôvodnený, pretože v takom obchode predávali okrem klasického sortimentu suchého potravinárskeho tovaru - múky, cukru, strukovín, soli... atď., i drobnú galantériu, cverny, ihly, gombíky, spony, hrebene, aj slané ryby zo suda (slanečky), lieh do liehových varičov, petrolej do lampy a, prirodzene, i knôty a sklenené cylindre do petrolejky, na želanie mletý mak a orechy a ešte veľa iných, potrebných vecí, napríklad i drevené uhlie do žehličiek.

Na vtedajšej Uhorskej ulici bola však i špecializovaná predajňa na výberové vína, liehoviny, no predovšetkým na kávu, ktorú priamo v predajni denne pražil černoch - Sudánec s fezom na hlave a čerstvá káva rozvoniavala celý deň na Uhorskej ulici z predajne Júliusa Meinla.

Tá vtedajšia Uhorská ulica - oveľa neskôr zvaná Obchodná, sa už v tých časoch prezentovala ako obchodné centrum a sústreďovala po oboch stranách veľa obchodov, kramárstiev, remeselných profesií a azda nebude bez zaujímavosti sa jej trocha bližšie venovať. V tých časoch bol zákazník skutočným pánom. Obchodník si ho vážil, a teda i jeho správanie voči nemu bolo okázalé a úctivé. V obchodoch so zmiešaným tovarom bolo celkom prirodzené obdarúvať deti kupujúcich drobnými pozornosťami, gumovým hadom, hrudkou cukerkandlu či niekoľkými karamelkami - stolverkami.

Alexander Podbehlý
(Pokračovanie nabudúce)