Dom na stráni zaliaty slnkom, slnkom, slnkom

Dom postavili na najvzdialenejšom konci ulice. Aspoň predbežne je to tak. Možno, že v budúcnosti sa ulica predĺži aj ďalej. Ešte stále je to územie neobmedzených možností. Stojí tu zo všetkých strán dobre viditeľný. Na úrovni prízemia aj na poschodí má dom veľké, priestranné, terasy. Izby majú velikánske trojdielne okná, zo strednej izby vedú zasklené dvere na terasu - všetko je prežiarené slnkom, slnkom, slnkom...

Izby na čelnej strane sú veľké a pravidelné. Ostatné priestory sú podľa potreby menšie či väčšie, pravidelné ale aj nepravidelné. Vstupná hala - koľko kútov vlastne má ? Dôležité však je, že má široké steny, pri ktorých stoja mohutné staré skrine, ako aj viacero vstavaných skríň, ktoré nezaberajú miesto.

Je tam jedno veľké okno a viacero dverí s výplňami z mliečneho skla, ktoré vedú do jednotlivých susedných miestností. Hladké steny obytných miestností sú tónované príjemnými farbami. Len horné okraje sú zdôraznené sýtejšími orámovaniami. A ako krásne sa v tomto širokom svetlom zaliatom priestore uplatňujú jednotlivé kusy nábytku! Stará sedacia súprava so širokou pohodlnou sofou a oválnym stolom na jednej nohe, vzácnymi drevami vykladaný písací stolík a vysoký sekretár s vyrezávaným nadstavcom, prístenný konzolový stolík čistých jemných línií, na ktorom stoja pod skleneným zvonom zlaté hodiny so soškou pastierky, knižnica so svojím bohatým obsahom, veľká stojaca lampa v kúte. Aj vitrína s nádherne iskriacim krištáľom a starožitným bielo-zlatým porcelánom, ktorá stojí v jedálni, patrí k historickým kúskom, ale veľmi dobre sa hodí aj k modernému zariadeniu, ako je kredenc, na ktorom sú rozložené sklené a strieborné nádoby a misy, veľký jedálenský stôl a kožou čalúnené stoličky okolo neho či klubová súprava v kúte. Pece tu netreba. Nahradilo ich ústredné kúrenie, ktoré všade rovnomerne rozširuje príjemné teplo.

Klasický blahobyt starých meštianskych domov sa tu snúbi so vkusom modernej vecnej účelnosti, nie však vo forme chladnej strohosti, ale vo výraze čistej harmónie chcenia a jestvovania. Platí to rovnako v predných izbách, ktoré sa dajú zasúvacími dverami podľa potreby buď navzájom oddeliť, alebo naopak spojiť do jediného priestoru, ako aj v kuchyni, vybavenej všetkými modernými pomocníkmi domácnosti, a popri nich aj zachovaným a krásne vylešteným starým rodinným náradím.

Svetlo, teplo, vzduch a priestor oblievajú jednotlivé predmety. Zdá sa, akoby sa v tomto prostredí naťahovali a nafukovali, akoby sa práve teraz prebudili k životu, akoby vyrastali do žiariacej krásy, v prostredí ľudských duší, podobajúcich sa rastlinám, ktoré sa po dlhej zimnej noci, keď tiene zaniknú, rozvíjajú v žiarivej radosti - a obracajú sa k slnku.

Dom na slnečnej stráni sa podobá kúzelnému zámku, v ktorom rozkvitol nádherný kvet. Ten, kto vstúpi do tohto domu, vdychuje vôňu kvetu, vdychuje kúzlo, ktoré previeva jeho izbami - odkliate kúzlo slnečného zázraku.

Elsa Grailich „Das Haus in der Sonne“
Preložil a upravil Štefan Holčík

U starých Prešporákov