Reštaurácia nad Hlbokou cestou

Odkedy stojí na úpätí Kalvárie malý kostolík, prichádzajú tam zďaleka zbožní veriaci, aby sa pomodlili. Keď ho stavali, bolo miesto veľmi vzdialené od centra mesta, a návšteva kostolíka sa považovala za náročný výlet.

Po namáhavej ceste a po pobožnosti bývali návštevníci vyčerpaní, takže sa museli občerstviť a posilniť. O to sa staral kostolník. Jeho obydlie sa postupne zmenilo na obľúbenú reštauráciu a vyhľadávané výletné miesto. Podnik získal veľmi rýchle výbornú povesť. Dnes si už len málokto zo starých návštevníkov spomenie na kostolníka Allmuttera, ktorý tu žil v polovici minulého storočia. Prešporáci staršej aj mladšej generácie si však určite spomenú na meno Testory, s ktorým sa spája obdobie najväčšieho rozmachu podniku.

V 60. rokoch 19. storočia prevzal funkciu kostolníka, ako aj s tým spojenú prevádzku reštaurácie, Franz Testory. Všetci si ho vážili a veľmi si obľúbili aj jeho kuchyňu. Lepšia meštianska spoločnosť Prešporka sa tu začala schádzať nielen v lete. Všetci sa výborne cítili v príjemnej izbe pripomínajúcej posedenie u starých rodičov pri poháriku nápoja na zahriatie. Izba bola zariadená dôverne známym zdedeným biedermeierovským nábytkom, ktorý svedčil o dlhoročnej rodinnej tradícii, a ktorý akoby búrky času úplne obišli.

Keď sa Franz Testory rozhodol vo vysokom veku utiahnuť na odpočinok a prácu prenechal plateným čašníkom, stratila reštaurácia svoj osobný, intímny, charakter. Starý Testory navždy zavrel oči v roku 1925. Vtedy už jestvovali príjemné stretnutia beim Messner (u kostolníka) len v spomienkach staršej generácie.

Medzitým vyrástla nová generácia. Testoryho dcéra sa vydala za váženého kapitána uhorskej paroplavebnej spoločnosti Garzulyho. Rozhodla sa pokračovať v rodinnej tradícii na rodičovskom majetku v susedstve známeho kostolníckeho domu. Po smrti starého otca a po skončení štúdia poľnohospodárskeho smeru prevzal funkciu kostolníka, vedenie hospodárstva ako aj myšlienku obnovenia starého renomé reštaurácie vnuk.

Hosťovskú záhradu rozšírili o terasu, pričom využili nepravidelnosti terénu. Pod mohutnými starými stromami rozložili bielo a žlto nafarbený záhradný nábytok. čerstvo nafarbili aj nízke okná na starom dome. Naproti starému hospodárskemu dvoru vznikli krásne záhony kvetov, ktoré pôsobia obzvlášť malebne na pozadí kamenných stien terénu. A zdá sa, že rovnako „starí Prešporáci“ ako aj „noví Prešporáci“ nachádzajú znovu cestu „ku kostolníkovi“. Týka sa to tak mužskej ako aj ženskej časti akademickej mládeže, ale aj mládeže, ktorá ešte nevyrástla z detských nohavičiek. Mladý hostinský úctivo víta a usádza návštevníkov. Mama Garzuly so svojimi dcérami a často aj s ich priateľkami sa venujú kuchyni. Tá je plná vyleštených medených a cínových nádob, ktoré kedysi vyrobil prastarý otec, zručný meditepec a cínársky majster. Hostia od jednotlivých stolov sa navzájom srdečne zdravia a pritom vzniká dojem, že reštaurácia „u kostolníka“ sa znova stáva tým, čím bola v minulosti: miestom, kde sa rady stretávajú staré prešporské famílie, miestom, kde znovu ožíva kúsok starého dobrého Prešporku.

Elsa Grailich „Beim Messner im Tiefen Weg“
Preložil a upravil Štefan Holčík

U starých Prešporákov