Všetko obkolesuje rodinná atmosféra

V jadre mesta (dnes Michalská 2) stojí starý meštiansky dom s dlhým úzkym ponurým dvorom. Vo dvore pod dreveným prístreškom sú nahromadené prázdne sudy a debny. človek sa tu cíti akoby zázrakom prenesený do dávno minulých časov. Do časov, keď ešte boli základom blaha občanov zmysel pre spravodlivos?ť a zodpovednos?ť. Na nich spočíval aj verejný právny poriadok a morálne normy života verejnosti.

Zdalo by sa, že v tomto dome sa čas úplne zastavil. Vonku na ulici plynie hlučný prúd moderného života, medzi vysokými hladkými sivými múrmi dvora však panuje vznešené ticho, akoby si ho dom uchránil z dávno uplynulých dní.

A taký ruchu sveta vzdialený sen z minulosti sa prejavuje aj vo veľkej izbe tam kdesi celkom hore vzadu na konci dvora. Jej skoro štvorcové okná v hlbokých výklenkoch (lebo múry domu sú také hrubé, že by z nich bolo dnes dosť materiálu aj na dva múry) sú zastreté bielymi bavlnenými - mullovými - záclonami. V oknách kvetináče s kaktusmi a rozkvitnutými rastlinami sa veľmi dobre vynímajú vo svojom bielom orámovaní.

Nábytok pozdĺž stien je v rodine už veľmi dávno. Je tu hádam už od čias, keď si starý otec bral starú matku. Sú to kusy starej rodinnej tradície, ktoré generácie starostlivo opatrovali a ochraňovali. Rodinná atmosféra je tu tou atmosférou, ktorá všetko obkolesuje a napĺňa: jemný dámsky sekretár so zaoblenými bočnými stenami a sklopnou písacou doskou, knižnicu so zvlneným nadstavcom, stolík medzi oknami, posteľ so staromódnym napínacím rámom („Spanntafel“), ktorý je prekrytý starostlivo vyrovnanou a uhladenou bielou vyšívanou dekou, veľkú tmavú skriňu, stôl pred širokou sofou. Na sofe pozýva k zasnenému odpočinku hromada mäkkých podušiek. Ich farebné, ale predsa len nie vyzývavo pestré poťahy jemne harmonizujú s celkovým charakterom miestnosti. V kúte stojí staré ťažké vyrezávané kreslo s područkami, ktoré dnes patrí k tej istej rodinnej tradícii, hoci ho používali predchádzajúce generácie...

Stačí pohľad na obsah knižnice, aby sme pochopili vyberaný vkus domácej panej, jej cit pre hĺbku zážitku a vnútorného prežívania krásna. Knihy prezrádzajú jej schopnosť pochopiť duchovné a spoločenské problémy súčasnosti zmietajúcej sa vo vnútorných a vonkajších zápasoch, ktoré otriasajú základmi ľudstva. Prezrádzajú však aj jej túžbu po úniku z tohto času, túžbu po tichej záhrade s prostými jemnými kvietkami, s hlbokými priehľadnými jazierkami, ktorých hladiny nie sú nikdy spenené búrkami víriacimi bahno a kal zo dna až ku hladine. Knihy hovoria o túžbe po slnkom ožiarených chodníčkoch vinúcich sa medzi pokojnými zelenými plochami lúk, po osviežujúcom chládku v tieni priateľských starých stromov, o túžbe po...

Podľa poviedky Elsy Grailich „Refugium“ preložil a upravil Štefan Holčík

U starých Prešporákov