Gustav Schütt maľoval aj Bratislavu
Gustav schütt maľoval aj bratislavu - pamatnik02
Bratislavská Zámocká cesta, ako ju dnes poznáme, je len krátkym úsekom pôvodnej cesty, ktorou sa už v praveku dalo dostať na výšinu, kde vznikol hrad. Začínala sa pri dunajskom brode, niekde v miestach terajšieho Nového mosta a Rybného námestia.
Cez priestor dnešného Rudnayovho námestia a východnej časti Dómu svätého Martina pokračovala po celej dĺžke Kapitulskej ulice. Od stredoveku je prerušená za domom, ktorý stojí na ulici Na vŕšku. Za ním, kolmo na pôvodnú cestu, postavili v 13. storočí múr mestského opevnenia.
Cesta ďalej pokračovala v trase neskoršej Kapucínskej smerom k vjazdu do tunela a terajšou Zámockou až do areálu hradu. Pozdĺž cesty si najstarší obyvatelia týchto miest stavali príbytky. Len najvyšší úsek cesty zostával až do 17. storočia nezastavaný. Nesmeli sa tam stavať pevné objekty, aby prípadnému nepriateľovi neposkytovali ochranu pri obliehaní hradu.
V polovici 17. storočia si gróf Pálffy postavil pod Hradom kaštieľ a v jeho blízkosti sa usadilo služobníctvo. Osídlenie siahalo po terajšiu ulicu Palisády, západne od nej boli na svahoch len záhrady a vinice. Ulica Palisády vznikla pozdĺž drevozemného opevnenia, ktoré chránilo podhradie a predmestia a širokým oblúkom obkolesovalo mesto zo západnej, severnej a východnej strany.
Majitelia domčekov na Zámockej ulici si postupne parcely predlžovali až k palisádovému opevneniu, ktoré stratilo obrannú funkciu na konci 18. storočia. Stavebným materiálom získaným z ruín v roku 1811 zhoreného kráľovského paláca vylepšovali svoje stavby. Na svahu od Palisád museli stavby podopierať mohutnými tehlovými piliermi. Niektoré sa zachovali až do osemdesiatych rokov 20. storočia.
Na pôde viedenského aukčného domu Dorotheum sa v dražbe 19. decembra 2013 predal obraz (olej na plátne) s názvom Domy na ulici (Häuser an der Strasse). Obraz okolo roku 1930 namaľoval viedenský akademický maliar a profesor Gustav Schütt (1890-1968). Je to pohľad na piliermi podopreté domy, ktoré stávali pri vyústení ulice Palisády do Zámockej ulice. Nad nízkymi domčekmi sa vypínajú veže ruiny hradného paláca bez striech.
Otec Gustáva Schütta, viedenský obuvník Michael Schütt, bol synom Juraja (Georga) Schütta, pekára na Myjave, a Wilhelminy, rodenej Landenberger, ktorej otec padol v „bitke národov“ pri Lipsku v roku 1813. Jej starý otec Jan Wiskydensky (1761-1834) bol evanjelický farár, ktorý ako mladý muž pôsobil (1784-1785) v redakcii Presspurskych nowin. V Prešporku to boli prvé noviny vydávané v „slovenskej reči“, v skutočnosti v modifikovanej češtine Kralickej biblie. V Presspurskych nowinách sa prvý raz objavilo pomenovanie krajiny Slovensko. Po prastarom otcovi Landenbergerovi bol Schütt príbuzný s nemeckým, o generáciu starším maliarom Christianom Landenbergerom (1862-1927), profesorom maľby v Stuttgarte. Maliari sa pravdepodobne nikdy nestretli, ani o svojom príbuzenskom vzťahu nevedeli.
Gustav Schütt po slovensky nehovoril. Určite však rozumel. Jeho matka aj jeho manželka boli českého pôvodu a on sám prežil skoro päť rokov v ruskom zajatí počas prvej svetovej vojny. Po vojne sa stal vo Viedni profesorom na Ženskej akadémii. Bola to škola výtvarného a užitého umenia pre slečny z lepšie situovaných rodín, s oficiálnym názvom Wiener Frauenakademie und Schule für freie und angewandte Kunst, ktorá vychovala množstvo svetoznámych umelkýň.
Gustav Schütt bol členom umeleckého združenia Wiener Secession, kde už v roku 1913 vystavili jeho dielo. Maľoval krajinky a historickú architektúru, najmä hrady. Cez prázdniny vyhľadával motívy pre svoje obrazy aj vo Švajčiarsku a vo Francúzsku. Najčastejšie maľoval rakúsku prírodu, okolie Viedne a Laxenburgu pri Viedni, kde trvale žil. Pôsobil aj ako reštaurátor. Návštevníci viedenského Hofburgu prechádzajú do gotickej časti hradu bránou Schweizertor. Na jej klenbe sú maľby zo 16. storočia, ktoré obnovil práve profesor Schütt.
Občas navštevoval (električkou z Viedne) svojich príbuzných v Bratislave, sesternicu a bratranca, ktorí bývali s početnými rodinami na Krížnej ulici. Počas jednej z jeho návštev mohol vzniknúť obraz objavený v Dorotheu. Iný jeho obraz s námetom z Bratislavy nie je doteraz známy.
Profesor Gustav Schütt zomrel v Klosterneuburgu vo veku 78 rokov. Pochovali ho v Laxenburgu pri Viedni, kde skoro 50 rokov žil. Obec vzorne udržuje jeho hrob s mramorovým náhrobníkom. V hrobe leží aj jeho manželka - výtvarníčka. Deti nemali. Jedna z ulíc mestečka je pomenovaná jeho menom.
Štefan Holčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.