Záchody znova na Hlavnom námestí

Záchody znova na hlavnom námestí - pamatnik201301_1

Ľudstvu veľmi dlho trvalo, než pochopilo, že isté javy sa opakujú vždy po 365 dňoch. A tento neustále sa opakujúci časový úsek nazvali rokom či ekvivalentnými názvami v iných rečiach. Omnoho dlhšie však ako poznanie opakovania sa roka trvalo, kým sa ľudstvo dohodlo na dňoch, ktoré sa budú označovať za koniec uplynulého a za začiatok nasledujúceho roka. Málokto vedel, kedy sa narodil, a teda ťažko mohol počítať „vlastné“ roky.

Vo vyspelej spoločnosti sa však dali počítať roky, napríklad odo dňa nástupu nového náčelníka či panovníka, či od inej významnej udalosti. Najľahšie by bolo určovať roky podľa slnovratov, ktoré nie sú závislé od ľudskej vôle. Kelti, Germáni aj Slovania považovali v dávnej minulosti za nový rok deň zimného slnovratu, ktorý podľa dnešného kalendára pripadá na 25. december. Napriek tomu sa deň slnovratu novým rokom nestal, aj keď s ním nepriamo súvisí. Po rôznych pokusoch a rôznych letopočtoch rozhodol nakoniec pápež. Inocent XII. prikázal všetkým kresťanom považovať za začiatok nového roku 1. január, a to od roku 1691. Nie všetci kresťania boli jeho príkazom nadšení. Protestantské krajiny, ani krajiny ortodoxných cirkví pápežské rozhodnutie nepovažovali za záväzné. Trvalo ešte niekoľko storočí, než sa celý svet „dohodol“ prijať 1. január za začiatok roka.

V mnohých kresťanstvom neovládaných krajinách si zachovali aj vlastný tradičný Nový rok, vychádzajúci z iných predpisov. Ani kresťania však neboli hneď ochotní považovať za začiatok roka nejaký z cirkevného hľadiska bezvýznamný deň. Pomohla Biblia. Z nej sa totiž dozvedáme (Luk. 2:21), že malého Ježiša obrezali (ako každého židovského chlapca) v ôsmy deň po jeho narodení. A z pôvodne pohanského sviatku sa stal významný cirkevný sviatok Obrezania Krista (Circumcisio Domini). A taký sviatok katolícka cirkev oslavovala až do druhého vatikánskeho koncilu.

V roku 1962 účastníci koncilu rozhodli, že prvý január bude dňom Panny Márie. Akoby nebolo v kalendári dosť mariánskych sviatkov! Predchádzajúci posledný decembrový deň je od 4. storočia považovaný za pamätný (úmrtný) deň pápeža Silvestra I., ktorý sedel na pápežskom stolci v rokoch 314 až 335. Predsedal prvému nicejskému koncilu a podľa legendy údajne pokrstil cisára Konštantína I. Deň jeho smrti si ľudstvo nepripomína spomienkou na jeho historickú osobnosť. Naopak, ľudia sa rozpustilou zábavou lúčia so starým rokom, asi s pocitom, „že sme ten rok v zdraví prežili“. Až tak, že mnohí ho nakoniec neprežijú, lebo sa stanú obeťami vlastnými rukami pripravených a zapálených výbušnín.

V poslednom čase sa „oslavovanie“ konca starého roku dostalo do nebývalých rozmerov. Už nestačia domáce posedenia starých rodičov. Silvester sa musí prejavovať na verejných priestranstvách najmä neuveriteľným hlukom, množstvom vypitého alkoholu a odpálených rakiet. A ak nie je na uliciach sneh a teplota to dovolí, treba zrejme čo najviac verejných priestranstiev premeniť na zábavné podniky. Ako aj v uplynulom roku.

Najvýznamnejší historický objekt bratislavského Starého Mesta je Stará radnica. Pôvodne meštiansky dom so základmi zo 14. storočia, ktorý slúžil až do druhej polovice 19. storočia mestskej samospráve a ktorý je sídlom Múzea mesta Bratislavy. Každý kultúrny návštevník mesta tento objekt obdivuje, mnohí ho aj navštívia. A to aj v zimnom čase a aj v letných mesiacoch, hoci vchod býva pravidelne zatarasený a objekt spolovice zakrytý konštrukciou prenosného javiska. A keďže aj účinkujúci sú len ľudia a majú svoje potreby, prišiel niekto s nápadom stavať presne pred fasádou gotickej budovy z roku 1422 prenosné búdky mobilných záchodov. Ak mohli stáť záchody pred Starou radnicou v júni (súkromné podujatie), tak prečo nie aj na Silvestra (podujatie organizovalo mesto)? Chaoticky postavené záchody na chodníku boli tentoraz „inštalované“ pred gotickou fasádou dva dni. Pre istotu chránené kovovým plotom, ale turisti ich aj tak fotografovali. Lebo prenosné „hajzle“ pred Národnou kultúrnou pamiatkou možno nájsť vo sviatočnom období skutočne len v Bratislave. Vhodne maskujú aj za nemalé peniaze obnovenú renesančnú fontánu z konca 16. storočia na Františkánskom námestí. Niečo podobné pred historickou radnicou by ani vo Viedni, ani v Prahe, ani v Paríži, ani v Bruseli, Berlíne, Stockholme či v Londýne nebolo možné. Hlavné námestie Hlavného mesta SR Bratislavy má v správe magistrát. Ale tam asi nikto nie je za poriadok na námestí zodpovedný.

Štefan Holčík
Foto - autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.