S parníkom z Viedne do Prešporka

22.12.2013
0
S parníkom z viedne do prešporka - kedysi24_1 S parníkom z viedne do prešporka - kedysi24_1
Páčil sa vám článok?

V roku 1818 sa parník Carolina, ktorý navrhol Antal Bernhard, doplavil z Viedne do Prešporka za tri hodiny. Parník Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti Franz I. sa plavil 4. septembra 1830 počas skúšobnej plavby aj cez Prešporok. Pravidelná doprava parníkom cez Prešporok do Viedne sa začala v roku 1830.

„Parník u nás je nový úkaz; prvú cestu uskutočnil z Viedne do Pešti. Kým trup ostatných dunajských lodí vytvára dutinu a hosťovské izby vyčnievajú z trupu: na parníku sa hosťovská izba nachádza v obrátenom trupe a je ukrytá. Schádza sa k nej, ako aj k peciam, po schodoch. Hosťovská izba je nádherná. Strmé drevené schody sú zapustené do medených plechov; odtiaľ naľavo a napravo sa nachádzajú malé priehradky pre stolujúceho, ktorý si tu uzatvára taniere a sklá,” píše Ferenc Kazinczy v roku 1831.

Od polovice 19. storočia parníky plaviace sa z Viedne vo večerných hodinách zakotvili v Prešporku, aby na druhý deň pokračovali do Pešti. Osobná lodná preprava dosiahla rozkvet na prelome storočia. Loď Léda zabezpečovala pravidelnú dopravu medzi Prešporkom a Viedňou. Pre obyvateľov rakúsko-uhorskej monarchie jednoduchý kontakt s hlavným mestom zabezpečovala plavba parníkov po Dunaji.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska bola rozdelením lodí Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti poverená medzinárodná spoločnosť. Do majetku Československej plavby dunajskej pripadli lode osobnej prepravy Orel (Sas, Agstein) a Sokol (Turul, Wachau). Parníky pre prepravu 700 osôb sa plavili na úseku Štúrovo -Komárno -Bratislava, neskôr sa plavili ako výletné lode na úseku Bratislava -Viedeň so zastávkou v Devínskej Novej Vsi. Potopili sa v zimnom prístave pri bombardovaní Bratislavy v roku 1944.

V roku 1958 sa vedenie ČSPD rozhodlo pre kúpu lode s bočným kolesom, na prepravu 350 osôb z lodenice Óbuda. Posledný parník Bratislava sa plavil po Dunaji do roku 1972.

OZ Bratislavské rožky


Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Páčil sa vám článok?