Znalec prešporských dejín - profesor T. Ortvay sa narodil pred 170 rokmi
Znalec prešporských dejín - profesor t. ortvay sa narodil pred 170 rokmi - pamatnik201323_1
Koncom roku 1875 sa do Prešporku z Budapešti presťahoval cisárom a kráľom Franzom Josefom novovymenovaný profesor Kráľovskej právnickej akadémie Dr. Theodor Orthmayr. S ním sem prišla aj jeho matka, vtedy už vdova, aby mu viedla domácnosť. Dr. Orthmayr bol totiž katolíckym kňazom.
Narodil sa pred 170 rokmi - 18. novembra 1843 v nemeckej rodine v dedinke Csiklova (Čiklova) v Sedmohradsku (teraz Ciclova, Rumunsko, voľakedy Deutsch-Tschiklowa) neďaleko banského strediska Oravita (Oraviczabánya). Jeho otec Karl Orthmayr, riaditeľ čiklovských baní, bol absolvent banskoštiavnickej banskej akadémie. Matka Emíla, rodená Jendrássik, bola chorvátskeho pôvodu. Theodor mal staršieho brata a dvoch mladších bratov. Doma sa hovorilo po nemecky. Aj základné školy, kam chlapci chodili, boli nemecké.
S maďarčinou sa stretol až na veľkovaradínskom premonštrátskom gymnáziu. Navštevoval ho 8 rokov, a tam sa naučil po maďarsky. Rád sa učil gréčtinu a latinčinu, ako žiak vynikal v histórii a literatúre. Neskôr, od roku 1862, študoval na teologickom lýceu. Za kňaza bol vysvätený v júli 1866. Niekoľko rokov pôsobil ako pomocný kazateľ a od roku 1870 učil dva roky na gymnáziu v Lugoši (teraz Lugoj v Rumunsku). Už vtedy bol aktívne činný vo viacerých uhorských regionálnych historických a archeologických spolkoch. Odišiel do Budapešti, kde sa ďalej vzdelával. V roku 1874 získal doktorský titul.
Ako uznávaný historik pôsobil v Uhorskom národnom múzeu (Magyar Nemzeti Múzeum), v Maďarskej akadémii vied (Magyar Tudománys Akadémia) a v ďalších významných ustanovizniach. Na prešporskej právnickej akadémii na Kapitulskej ulici prednášal predovšetkým históriu a dejiny umenia. Mimoriadne sa zaujímal o pravek a dobu rímsku. Vtedy už miesto svojho pôvodného mena používal maďarské meno Dr. Ortvay Tivadar. Od roku 1894 do roku 1900 pôsobil aj ako riaditeľ ústavu na prípravu učiteliek pri kláštore uršuliniek. Ako domáci učiteľ vyučoval aj princezné, dcéry arcikniežaťa Friedricha. Založil útulok pre malé deti a venoval sa charitatívnej činnosti. Po smrti matky, ktorú dal pochovať na Ondrejskom cintoríne, tu žil sám.
V Prešporku sa intenzívne zapojil do spoločenského a literárneho života. V roku 1892 najúspešnejšia tunajšia peňažná inštitúcia, Prvá prešporská sporiteľňa (Erste Pressburger Sparcassa, Elsö Pozsonyi Takarékpénztár), oslavovala päťdesiatročné jubileum. Vedenie sporiteľne požiadalo profesora Ortvaya, aby napísal monografické dielo o dejinách mesta. Profesor sa dal do práce a sporiteľňa postupne vydávala jednotlivé zväzky jeho diela. Bola to neuveriteľná práca. Nemala sa nikdy skončiť. Ortvay spracoval dejiny mesta do roku 1526, použil a vypublikoval pritom najmä listinný materiál, nachádzajúci sa v mestskom archíve a v archíve kapituly. Od roku 1904 poberal penziu. V roku 1906 mu mesto udelilo čestné občianstvo. Aj ako dôchodca pracoval ďalej na publikáciách o uhorskej histórii. Aby bol bližšie k archívnym prameňom, rozhodol sa v roku 1906 presťahovať do Budapešti. Tam ho 11. júla 1916 zasiahla smrť. Želal si byť pochovaný v hrobe matky, preto ho previezli do Prešporka a pochovali na Ondrejskom cintoríne. Jeho hrob už dnes nejestvuje. Keď v sedemdesiatych rokoch 20. storočia rozširovali Ulicu Vuka Karadžiča, ubrali z cintorína široký pás, na ktorom boli hroby významných prešporských osobností. Náhrobný pomník Dr. Ortvaya a jeho matky síce zachovali a premiestnili na iné miesto, ich telesné pozostatky však skončili v ktoromsi spoločnom hrobe.
Jeho nesmrteľné dielo, vydávané na prelome storočí paralelne v maďarčine (Pozsony város története) a v nemčine (Geschichte der Stadt Pressburg), ostalo jeho zachovaným, nezničiteľným pamätníkom, a to aj napriek tomu, že bolo v druhej polovici 20. storočia zaznávané ako „pozitivistické“ a „prekonané“. Ešte aj dnes je najkompletnejším historickým prameňom k dejinám mesta pred rokom 1526.
Profesor Tivadar Ortvay býval v čase, keď písal svoje dejiny mesta, v nájomnom dome Prvej prešporskej sporiteľne na adrese Langegasse 2, respektíve Hoszú utca 2 na treťom poschodí. Impozantný dom, ktorý postavil architekt Ignaz Feigler mladší, dodnes stojí v centre mesta a má adresu Panská 2. Chýba na ňom len zodpovedajúca pamätná doska.
Štefan Gaucsík, Štefan Holčík