Vyšším územným celkom sa nevrátil slovenský historický názov župa

Vyšším územným celkom sa nevrátil slovenský historický názov župa - pamatnik22_1

V 11. storočí vzniklo uhorské kráľovstvo. Jeho severná časť sa rozprestierala na území terajšieho Slovenska. Novovzniknuté kráľovstvo v mnohom nadviazalo na staršiu osvedčenú územnú organizáciu krajiny. Bola rozdelená na územia, často prírodou determinované útvary (napríklad údolia) okolo významných pevných hradov, do ktorých sa obyvateľstvo okolia mohlo v prípade napadnutia nepriateľom uchýliť.

Pre majiteľa či kráľom dosadeného správcu takého hradného okrsku alebo hradného panstva používali Slovania termín „špan“, z čoho sa vyvinulo maďarské ispán aj nemecké Gespan (pozor, nesúvisí to s nemeckým výrazom pre záprah). Slovo „špan“ dodnes žije v slovenčine v spojení Špania dolina (nem. Herrengrund). Nemci také hradné územie označovali slovom Gespanschaft, Maďari mu dali názov vármegye.

V slovanských jazykoch sa zo špana stal župan a ním spravované územie sa nazývalo župou. Slovo je dodnes rozšírené v češtine, v polštine, v slovenčine, aj v slovinčine. Tam slovo župan označuje starostu či mešťanostu (u nás veľmi nesprávne primátor), slovo župnik znamená farár. V latinskej reči, ktorá bola na území Uhorska až do 18. storočia úradným jazykom, sa župa označovala slovom comitat (grófstvo) a jej hlavou bol comes (gróf).

V Prešporskej župe boli od 17. storočia dedične županmi členovia grófskej rodiny Pálffyovcov. Župným znakom sa stal ich rodinný erb, prevzatý od rodiny Erdödy. Župné zastupiteľstvo, do polovice 19. storočia len príslušníci v župe usadenej šľachty, sa obyčajne schádzalo na pôde županovho sídla. V Prešporku je ako župný dom v druhej polovici 18. storočia označený dom susediaci s palácom župana grófa Pálffyho na Panskej ulici. Stál na mieste terajšej Strakovej ulice a predtým patril grófom z rodiny Esterházy.

Kráľ Jozef II. historicky overenú župnú samosprávu v roku 1785 zrušil. Na území neskoršieho Slovenska namiesto žúp prikázal zriadiť tri dištrikty, v čom ho pred polstoročím nasledovali komunisti. Dnes sa tu rovnaká snaha objavuje znova. Po Jozefovej smrti župnú samosprávu obnovili. V prvej polovici 19. storočia, za vlády slabého Ferdinanda V., význam žúp a ich bohatstvá mimoriadne stúpli. Skoro všetky župy si vtedy postavili nové administratívne sídla, župné domy. V Prešporku vznikol nový Župný dom prestavbou a rozšírením bývalého kláštora križovníkov. Priestranstvo pred ním a pred kostolom kapucínov dostalo názov Župné námestie (pôvodne Komitathausplatz). Dnešnú podobu dostal Župný dom prestavbou Ignaza Feiglera v roku 1844 podľa projektu, ktorý upravil peštiansky architekt Josef Hild.

V období druhej svetovej vojny v budove zasadal Slovenský snem, potom sa stala sídlom Slovenskej národnej rady. Po rozdelení Československej republiky vznikli na Slovensku vlastne dodnes nepomenované vyššie územné celky či samosprávne kraje. Slováci sa už skoro 20 rokov úspešne bránia zavedeniu historického názvu župa. Žeby len preto, že si akási pani nevie predstaviť iný význam slova župan ako svoj umazný plášť, v ktorom sa celý deň motá po byte? Umelo sa tu pestujú legendy o Cyrilovi a Metodovi či o Svätoplukovi. Predstavitelia demokratického štátu v Deň ústavy kladú vence pred nepodarenú sochu fantastického feudálneho vládcu (údajne kráľa) susednej krajiny. Namiesto toho, aby sa šli pokloniť pamiatke Štefánika či Dubčeka, vďaka ktorým dnes vládnu. V sídlach „vyšších územných celkov“ = „samosprávnych krajov“ sa ich funkcionári a úrady vrátili do historických župných domov (Košice, Nitra). Malo sa tak stať aj v Bratislave, kde dali socialistickí pohlavári postaviť pre SNR nový objekt parlamentu ako novú dominantu, konkurujúcu historickému palácu uhorských kráľov.

Obnovený barokový, pôvodne hospodársky objekt, pristavaný k západnej strane stredovekého paláca, poskytuje dostatočný priestor pre poslancov Národnej rady SR. Aj kancelárií pre personál parlamentu je dosť v budovách pri hradnom opevnení. Napriek tomu Ľubomír Roman, prvý bratislavský župan po roku 2001, s požiadavkou o vrátenie budovy na Župnom námestí neuspel. V hlavnom meste Bratislave je to inak ako inde na Slovensku. Ani mesto, ani župa, na rozdiel od iných miest na Slovensku, svoje historické objekty či inštitúcie, znárodnené v roku 1948, nemohli v rámci reštitúcií dostať späť. Ani Mestské divadlo, ani Redutu, ani vodáreň, ani Mestský archív, ani Župný archív, ani Župný dom. Ani vyšším územným celkom sa doteraz nevrátil historický (a bezpochyby slovenský) názov župa.

Štefan Holčík

Ľudová veselica pred Župným domom v roku 1830.