V letnom arcibiskupskom paláci zrkadlová sála nebola a nie je

V letnom arcibiskupskom paláci zrkadlová sála nebola a nie je - pamatnik18

Najvyšším cirkevným hodnostárom v uhorskom kráľovstve bol ostrihomský arcibiskup s titulom kniežaťa – prímasa. Ostrihom, predpokladané rodisko prvého uhorského kráľa Štefana, spolu s miestom jeho posledného odpočinku, Székesfehérvárom (Stoličný Belehrad) boli najposvätnejšími miestami v krajine.

V Chráme Panny Márie v Székesfehérvári, pri hrobe prvého kráľa, korunovali uhorských kráľov. V roku 1543 obsadili mesto Turci. V tom istom roku padol do tureckých rúk aj Ostrihom. Arcibiskup sa zachránil útekom a oficiálnym sídlom arcibiskupstva sa stala na vyše 200 rokov Trnava. Mnohí arcibiskupi však považovali za vhodnejšie žiť trvalo v hlavnom meste krajiny, teda v Prešporku. Od raného stredoveku tu vlastnili objekt na mieste dnešného Primaciálneho paláca. Napriek mnohým stavebným úpravám stredoveká rezidencia musela pôsobiť neútulne a málo reprezentačne. V letných mesiacoch sa od 17. storočia kniežatá arcibiskupi radšej zdržiavali v letnom paláci, postavenom neďaleko druhého okruhu mestských hradieb pri dnešnom Námestí slobody.

Palác stál v rozsiahlej záhrade plnej botanických rarít, medzi fontánami a galériou kamenných sochárskych diel. Definitívnu podobu palác dostal v šesťdesiatych rokoch 18. storočia, keď ho dal prímas arcibiskup F. Barkóczy prestavať podľa návrhu architekta F. A. Hillebrandta. Jadrom paláca bola a je veľká, kupolou zaklenutá sála v strede stavby. Na prízemí pod sálou sa nachádza, pôvodne na obe strany otvorený, nízky priestor záhradnej sály, z ktorého vedú do hornej sály dve ramená schodiska. Do veľkej sály sa dalo vstúpiť aj priamo zo záhrady otvoreným dvojramenným schodiskom pred západným priečelím, ktoré niesli mohutné kamenné sochy atlantov (teraz v Kittsee). Po oboch stranách sály stoja dve úzke krídla obytných miestností, ktoré boli smerom na východ otvorené arkádovými chodbami. Na konci južného krídla je situovaná staršia palácová kaplnka s barokovým zariadením a maľbou na klenbe od autora z okruhu Galli-Bibienovcov.

V 19. storočí už arcibiskupi v Prešporku nesídlili. Z letnej rezidencie sa stala vojenská nemocnica. Vysokú veľkú sálu horizontálne rozdelili na dve podlažia, zmenili tvar horných okien. Záhradné schodisko, ktoré bolo ojedinelou pamiatkou svojho druhu, rozobrali a materiál predali. Park sa zmenil na vojenské cvičisko, sochárska výzdoba sa stratila, bazény fontán zasypali. Časť parku pri terajšej Štefánikovej ulici rozparcelovali a zastavali. Po vzniku Slovenského štátu bolo potrebné nájsť budovy pre úrady štátnej správy. Znehodnotený objekt bývalej arcibiskupskej rezidencie vybrali pre sídlo ministerstva zahraničných vecí. Plány na prestavbu a úpravu vypracoval architekt Emil Belluš. Na mieste bývalých hospodárskych stavieb na konci krídiel paláca dal postaviť nové obytné budovy, slohovo korešpondujúce s pôvodným palácom. Trojuholníkový štít centrálnej časti vyplnili bohatým ornamentálnym motívom okolo slovenského znaku. Z kvalitného sochárskeho diela je dnes romantická kopa kameňov v parku.

Reprezentačnú sálu obnovili takmer do pôvodnej veľkosti. Podlahu pokryli parketami v Bratislave s ojedinelým geometrickým vzorom, obnovili zničené štukové dekorácie. Pôvodná maľovaná výzdoba kupoly sa už obnoviť nedala. Do stredu sály zavesili kvalitný, mohutný mosadzný luster nemeckej výroby (teraz v Múzeu mesta Bratislavy). Socialistickým vládcom sa nepáčil. Nahradili ho tuctovým „krištáľovým“ lustrom z Kamenického Šenova. Medzi okná sály dal architekt zavesiť štyri (!) zrkadlá v barokizujúcich rámoch. V porovnaní s plochami stien sály sú pomerne malé. Pred niekoľkými rokmi prišiel ktosi na scestnú myšlienku označovať ju ako Zrkadlovú sálu úradu vlády. V bývalom letnom paláci arcibiskupov žiadna „zrkadlová sála“ nebola, ani nie je. Pod pojmom zrkadlová sála sa obyčajne rozumie miestnosť, kde je viac ako 60 percent plochy stien pokrytých zrkadlami. V Bratislave je jediná skutočná zrkadlová sála v Primaciálnom paláci a dôsledne rekonštruovaná zrkadlová izba (Spiegelzimmer) Márie Terézie v kráľovskej rezidencii na Hrade.

Počas rekonštrukcie na konci 30. rokov sa z nároží zábradlia balkóna pred východnou fasádou stratili pôvodné kamenné skupiny anjelikov-puttov, ktorí niesli lampáše. Podobná sochárska výzdoba brán a pilierov ohrady na východnej strane sa zachovala. Originály sú v depozite mestského múzea, na ich miesto osadili okolo roku 1990 odliatky. Tie sú už niekoľko mesiacov ohrozené koreňmi náletových rastlín. Úrad vlády asi nemá pracovníka s dosť dlhým rebríkom, ktorý by agresívnu burinu odstránil. Alebo sú to rastliny chránené viac ako kultúrne pamiatky?

Štefan Holčík
Foto - archív autora

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.