Zrkadlovú sieň na Hrade špatí nevhodný prezidentský nábytok
Zrkadlovú sieň na hrade špatí nevhodný prezidentský nábytok - pamatnik17_1
Národná rada SR už tradične sprístupnila verejnosti 1. septembra reprezentačné miestnosti na prvom poschodí v budove hradného paláca. Prvý raz videli návštevníci na stenách priestranných sál obrazy veľkých formátov, aké tam viseli do roku 1781. Palác bol až do roku 1784 oficiálnou rezidenciou uhorských panovníkov. Mária Terézia, ktorú korunovali za uhorskú kráľovnú v roku 1741, žila v blízkej Viedni. Kráľovský zámok v Prešporku nebol dlho obývateľný. Až v roku 1761 ho obnovili.
Mária Terézia a jej rodina obývali niekoľko objektov vo Viedni a na okolí. Aby sa panovníčka všade cítila „ako doma“, mali skoro všetky jej izby rovnakú alebo nápadne podobnú rokokovú dekoráciu. Pozlátené štukatúry v Hofburgu, v Schönbrunne, v Prešporku, v Prahe, v Innsbrucku či v Budíne zhotovovali pravdepodobne tí istí majstri. Miestnosti boli nastálo zariadené len umeleckými dielami a pevnými zrkadlami na stenách a niekoľkými ťažkými kusmi nábytku, ako boli stoly s mramorovými doskami. Ostatný nábytok, najmä ľahké „osobné“ kusy, ako stoličky, písacie a pracovné stolíky, postele, sa obyčajne sťahovali so svojimi užívateľmi z miesta na miesto.
Priestory na prvom poschodí prešporského kráľovského paláca slúžili predovšetkým reprezentácii. Krásnym, vtedy novým schodiskom, ktoré bolo biele (nie pozlátené ako teraz a bez zrkadiel na stenách na podestách), sa dostávali vyvolení návštevníci do kráľovskej nádhery, ktorá sa postupne stupňovala. Prvá predsieň, určená za stanovište strážiacim členom gardy, bola pomerne strohá. Druhá predsieň bola už vyzdobená obrazmi a z nej sa vchádzalo do ústrednej sály, v ktorej stál trón. Tam panovníčka prijímala členov uhorského snemu. Pozlátené štukatúry na stenách a na plafóne tvorili vhodný rámec sérii obrazov, predstavujúcich cisársko-kráľovskú rodinu. Kráľovná, jej manžel rímsky cisár František I. a ich vtedy trinásť žijúcich detí v roku 1761 sa na skupinových portrétoch dívalo zo stien na návštevníkov čakajúcich na príchod kráľovnej. Syn Jozef, spoluvládca a budúci uhorský kráľ, bol portrétovaný samostatne. Obrazy od najlepších viedenských maliarov boli v bohato vyrezávaných a lístkovým zlatom pokrytých rámoch. Keď v roku 1765 cisár František zomrel, preniesli jeho obraz do vedľajšej miestnosti. Postupne doplnili obrazy syna Petra Leopolda, ktorý sa stal toskánskym veľkokniežaťom, a jeho manželky Márie Ludoviky. Pribudol aj obraz Jozefovej manželky Izabely a neskôr obraz jeho druhej manželky Márie Jozefy. A keď sa sem v roku 1766 natrvalo prisťahovala arcikňažná Mária Kristína s manželom Albertom, saským a poľským princom a tešínskym kniežaťom, pridali aj ich portréty. Jozef II. dal v roku 1781 všetky obrazy previezť do Viedne.
Národná rada SR získala z Viedne reprodukcie všetkých spomenutých obrazov s výnimkou obrazu arcikňažnej Márie Kristíny, ktoré sú teraz inštalované v kópiách pôvodných rokokových rámov, ktoré boli ručne vyrezávané na Slovensku. V rovnakom ráme je inštalovaný v prvej miestnosti obraz s motívom z antickej mytológie. Originál, dielo talianskeho maliara Calabreseho (vlastným menom Mattia Preti) zo 17. storočia, je od čias po francúzskej revolúcii stratený. Presvedčivú repliku, ako voľnú autorskú kópiu, namaľoval podľa rytiny z roku 1778 bratislavský akademický maliar Stano Bubán.
Vyvrcholením rokokovej nádhery miestností reprezentačného poschodia bola zrkadlová sieň. Aj tá je obnovená vo svojej pôvodnej veľkosti s dekoráciou rovnakou ako vo viedenskom Hofburgu (teraz kancelária rakúskeho prezidenta). V 18. storočí sa do nej dostali len najbližší príbuzní a dobrí známi kráľovnej. Bežným návštevníkom nebola prístupná. Stáli v nej štyri stoly na bohato vyrezávaných a bielo a zlato dekorovaných drevených nohách. Dosky stolov boli z mramoru z Veľkého Varadínu (teraz Oradea Mare v Rumunsku). Na stoloch stáli vzácne vázy z východázijského porcelánu. Okrem kozubu z krvavočerveného ostrihomského kameňa to boli jediné farebné predmety v bielo-zlatom interiéri.
Teraz je miestnosť nevhodne zaplnená nevkusným ťažkým tmavým nábytkom, doneseným sem pred nedávnym stretnutím prezidentov štátov EÚ, na tmavočervenom koberci. Vtedy pravdepodobne neopatrnou manipuláciou poškodili aj jemné zlátenie niektorých obrazových rámov. Je pomýlené využívať natrvalo ako zasadaciu sieň práve zrkadlovú sieň. Príležitostný nábytok v nej by mal byť len biely a zlatý. Také by mali byť aj konzolové stoly pod zrkadlami vo vstupnej miestnosti.
Štefan Holčík
Foto - autor
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.