Mestské múzeum pripravuje výstavu k 100. výročiu svetovej vojny

Mestské múzeum pripravuje výstavu k 100. výročiu prvej svetovej vojny - pamatnik16_1

V júni uplynulo 99 rokov od udalosti, ktorá v roku 1914 otriasla celým svetom. Muž, ktorý sa mal stať po smrti cisára Františka Jozefa jeho nástupcom, Franz Ferdinand d´Este, sa zúčastnil na území Bosny a Hercegoviny vojenského cvičenia. Sprevádzala ho jeho manželka Sofia z českej grófskej rodiny Chotekovcov, s ktorou sa údajne pred svadbou tajne stretával v dnešnej rezidencii slovenského prezidenta, v prešporskom Grassalkovichovom paláci, ktorý vtedy patril arcikniežaťu Friedrichovi.

V cisárskej rodine „len“ grófku Sofiu nepovažovali za rovnorodú, za vhodnú manželku pre budúceho cisára. Preto sa musel Franz Ferdinand pred sobášom s ňou vzdať následníckych práv pre svoje neskôr narodené deti. Aby však manželka následníka trónu nebola „obyčajnou grófkou“, povýšil ju cisár do stavu kniežat s titulom kňažná z Hohenbergu. Pri štátnických príležitostiach na cisárskom dvore ho nesmela sprevádzať. V Sarajeve Franz Ferdinand vystupoval ako vojenský funkcionár, kde manželka mohla byť s ním. Po skončení manévrov, 24. júna, v deň 14. výročia ich sobáša, sa mali zúčastniť slávnostného otvorenia novej budovy múzea. V Sarajeve sa už cestou zo železničnej stanice stali terčom nepodareného bombového útoku. Po návšteve radnice sa do múzea viezli v otvorenom aute. Na uliciach stáli zástupy divákov. Medzi nimi čakal aj bosniansky Srb Gavrilo Princip s nabitou pištoľou. Bol dobre pripravený a keď na prichádzajúce auto vystrelil, trafil Franza Ferdinanda aj Sofiu. Ani jeden z nich atentát neprežil. Ostali po nich tri siroty. Atentát v Sarajeve sa označuje za začiatok prvej svetovej vojny.

Územia strednej Európy v rozsahu bývalej habsburskej dunajskej monarchie sa priame boje nedotkli. Tisíce mladých mužov odtiaľ odchádzalo, aby sa už nikdy nevrátili z bojísk na Piave, v Haliči, v Bosne, v Sedmohradsku či na rakúsko–ruskej hranici. Tí, ktorí mali šťastie (bolo ich pomerne málo), sa vrátili ako-tak zdraví. Mnohí sa vrátili ako invalidi. V kúpeľoch (aj na Slovensku) boli zriadené špitály a ozdravovne pre zranených. Mnohí neprežili transport do ozdravovní, iní zomierali na následky zranení v liečebných ústavoch. Rakúsko-Uhorsko v roku 1918 zaniklo. Občanmi novovzniknutých štátov sa stali stovky invalidov, vojnových vdov a sirôt. Otcovia, manželia, synovia sa nikdy nevrátili. Ich rodiny opatrovali pamiatky po nich. Najmä fotografie vysmiatych regrútov, odchádzajúcich na vojnu s pocitom budúceho víťazstva. Listy a korešpondenčné lístky z bojiska či zo zajatia. Často sa opatrovali ako suveníry výrobky vojakov, ktorí si ručnými prácami skracovali čas v zajateckých táboroch. Veľmi veľa pamiatok tohto druhu definitívne zaniklo po prvej a po druhej svetovej vojne, kedy museli maďarsky a nemecky hovoriaci obyvatelia nedobrovoľne opustiť svoje rodné mesto.

Pracovníci bratislavského Mestského múzea pripravujú na budúci rok – jubilejný stý rok od začiatku prvej svetovej vojny – výstavu. Nie o vojne, jej priebehu či bojiskách. Plánovaná výstava má návštevníkom priblížiť situáciu v meste, má ukázať, ako obyvatelia mesta chápali a prežívali vojnu, aké mala následky na ich životy. Po skončení vojny sa obyvateľstvo mesta niekoľko ráz vymenilo. Dnes len málo Bratislavčanov môže dokázať, že tu už v rokoch 1914 až 1918 žili ich predkovia, ktorí tu prežívali vojnovú situáciu. V mnohých domácnostiach sa aj napriek tomu zachovali predmety, viažuce sa k prastarým či praprastarým otcom dnešnej generácie, ktorí sa vojny nedobrovoľne aktívne zúčastnili.

Bolo by zaujímavé vystaviť okrem zbierkových predmetov Mestského múzea aj požičané predmety z majetku občanov mesta. Niektorí už múzeu svoje „exponáty“ ponúkli. Pracovníci múzea si radi ďalšie predmety prezrú, posúdia ich, možno sa s majiteľmi dohodnú o možnosti ukázať ich verejnosti na pripravovanej výstave. Kontakt s čitateľmi je možný každý deň od 9.00 do 12.00 h na telefónnom čísle 02/5910 0818.

Štefan Holčík
FOTO - archív

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.