Prešpurákom zostal len Dóm a Kapitulská ulica

Prešpurákom zostal len dóm a kapitulská ulica - kedysi_kapitulska16

Keď v roku 1918 vznikla prvá republika, starí Prešpuráci tým neboli nadšení. Ich život, hoc´ ako často biedny, odohrával sa v prostredí, ktoré im prinášalo radosť a intimitu a preto nevideli dôvod k nejakej zmene. Pressburg alebo Poszony, alebo Bratislava bola pre nich „slobodným mestom“.

Samozrejme, že na ich názor sa nikto nepýtal a čím ďalej, boli samotným životom vytláčaní. Zostala im nakoniec len Kapitulská ulica a Dóm sv. Martina.

Kapitulská ulica, ktorú tvorili kedysi kanonické domy, mala až do 17. storočia právo azylu. Tento azyl bol prirodzenou obranou pred rozpínavosťou mestskej rady. Kto sa skryl v budovách tejto ulice, ak ho cirkev nevydala, mestská rada nemala naňho právo. Ale ukázalo sa aj neskôr, že všade existujú miesta a ľudia, ktorí sú nositeľmi azylu pred rozpínavosťou „mestskej rady“.

Pani Šturdíková bola jednou z týchto ľudí. Spolu so svojím manželom tu zanechala neporušené svedectvo. Títo ľudia a tieto miesta ukazujú, že je na čo nadväzovať. Ukazujú na „tesnú bránu“ (Mt 7, 13), ktorou sa aj dnes vchádza do života.

František Mikloško
Z knihy Znamenia čias, pôvodne článok vyšiel v samizdate Fragment (1987) pod pseudonymom Marek Bohúň.
KONIEC.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.