Načo sú v centre pitné fontánky, keď pitnú vodu vozia v cisterne?

Načo sú v centre pitné fontánky, keď pitnú vodu vozia v cisterne? - pamatnik15_1

Najneskôr od začiatku 14. storočia bolo priestranstvo, ktoré dnes označujeme ako Hlavné námestie, skutočným jadrom mesta. Nachádzalo sa tam dôležité trhovisko, obklopené pozemkami a domami najbohatších mešťanov. Západným okrajom trhoviska, z dnešnej Sedlárskej ulice smerom k Rybárskej bráne, pretekal potôčik. Horský potok, privádzajúci pitnú vodu z prameňov Malých Karpát, sa však postupne zásluhou občanov mesta premenil na zapáchajúcu stoku.

Zapáchali aj dvory mešťanov, na ktorých sa okrem iných odpadkov kopili aj hromady ľudských a zvieracích fekálií. Keď už boli dvory plné, presunuli sa hromady na ulice a na iné verejné priestranstvá, sypali sa do potoka. Nečistota výdatne presakovala do studní, ktoré boli často situované v tesnej blízkosti odpadovej jamy či hnojiska. Výsledkom boli epidémie, ktoré prežili len tí najsilnejší jedinci.

Niekto prišiel na myšlienku zachytiť pramenitú vodu do dreveného potrubia a priviesť ju čistú a chutnú do centra mesta, do nádrží na to určených. Namiesto nich na Hlavnom a na Františkánskom námestí neskôr vybudovali kamenné fontány. Niekoľko storočí to bol jediný spôsob zásobovania domácností pitnou vodou pre ľudí, ako aj pre domáce zvieratá. Pramene boli také výdatné, že poskytovali vodu aj pre cudzích návštevníkov, vojsko a vojenské kone, trhovníkov a ich dobytok. Voda v nádržiach bola potrebná aj na hasenie častých požiarov. V tesnej blízkosti fontány postavili na Hlavnom námestí v roku 1767 budovu pre vojenskú stráž, ktorá bola stále v pohotovosti. Strážnica stála v južnej polovici námestia. Krytou chodbou s arkádovou fasádou sa obracala k budove kráľovského miestodržiteľstva. Atika strážnice bola ozdobená podobnými kamennými sochami, skupinami zbraní a brnení, aké sú dnes po rekonštrukcii znovu inštalované na budovách strážnic a bránach Čestného nádvoria pred kráľovským palácom na Hrade. Strážnicu už ako nepotrebnú z námestia odstránili po roku 1860.

V roku 1886 začala pitnú vodu dodávať mestská vodáreň. Historické fontány sa stali ozdobnými predmetmi priestranstiev. Dokonca tú z Františkánskeho námestia, napriek jej nepochybnej výtvarnej hodnote, odstránili. Obnovenia sa dočkala až v roku 1998.

Tohoročné leto je u nás skutočne mimoriadne teplé, ľudí trápi smäd. Dalo by sa predpokladať, že sa smädní občerstvia pri takzvanej „pitnej fontánke“, ktorú v rámci nie práve najšťastnejšej úpravy Hlavného námestia dala postaviť Bratislavská vodárenská spoločnosť. Mala to byť akási pietna pripomienka zaniknutej vojenskej strážnice. Bronzová postava vojaka (bohvie v akej uniforme, rozhodne nie v uniforme niekdajšej mestskej stráže) v kamennom prístrešku je však skôr ťažko pochopiteľnou karikatúrou. Turisti búdku často považujú za pisoár. Aké je však prekvapenie, keď potenciálny používateľ zistí, že na zadnej strane nie je ani žľab, ani misa, ale nefungujúca fontánka? Pri veľkolepej, zbytočne drahej a zásadám pamiatkovej starostlivosti odporujúcej úprave námestia po roku 2003 totiž nikto z iniciátorov nemyslel na potrebu verejných záchodov. Ale zato na znehodnotenie historickej fontány drahým a nepotrebným betónovým rozšírením či „obohatením“ (v ktorom sú ukryté aj nikdy nepožité reproduktory na hudobné potešenie okoloidúcich) a na zriadenie „pitnej fontánky“, ktorá je roky „suchá“, áno. Bratislavská vodárenská spoločnosť namiesto toho, aby uviedla „svoju“ fontánku do prevádzky (možno stačí otočiť niekde umne utajeným kohútikom), dotiahla 25. júla 2013 k Maximiliánovej fontáne pojazdnú cisternu a mladé slečny ponúkali okoloidúcich čerstvou vodou.

Možno je už načase strašidelnú „pitnú fontánku“ bez vody alebo skôr nepotrebný pomník zbúranej tereziánskej strážnice z námestia odstrániť. (Pritom nie je jediná svojho druhu v meste. Aj na železničnej stanici v Petržalke stojí v hale „pitná fontánka“, z ktorej ešte nikdy nič netieklo!). Stálo by za to skontrolovať, koľko „pitných fontánok“ v centre mesta, do ktorých mesto v minulosti investovalo nemalé sumy, je naozaj „pitných“! Alebo zistiť, kam sa stratili.

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.