Parčík pred Avionom bol malou botanickou záhradou v centre

K najvýznamnejším stavbám z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami patrí v Bratislave obytný komplex Avion. Obrovský solitér na pôdoryse písmena E so 120 jedno až štvorizbovými bytmi na šiestich podlažiach bol v Bratislave v roku 1930 novinkou.

Podľa pôvodného návrhu mal byť ešte väčší. Stredné krídlo malo mať 10 podlaží, bočné krídla mali mať byty na 8 podlažiach. Blok postavili na západnom konci vtedajšieho predmestia Blumentál, na mieste zbúraných hospodárskych stavieb už zaniknutého majera baróna Walterskirchena.

Z dvoch neďaleko seba situovaných brán vonkajšieho mestského opevnenia, Špitálskej a Schöndorfskej, vychádzali už v stredoveku smerom na východ cesty, ktoré sa navzájom pretínali a križovali v priestore, kde v roku 1928 postavil architekt Juraj Tvarožek objekt známy ako Metropol. Na východ od križovatky, ktorá mala pôdorys rozťahaného písmena X, sa od polovice 18. storočia formovalo predmestie Blumentál s dvoma paralelnými ulicami, Hornou a Dolnou krížnou (či Krížovou) ulicou. Zástavba bola prízemná, len výnimočne sa objavil poschodový objekt.

Architekt Josef Marek dal Avionom celému územiu novú mierku. Novostavba bola vo svojom prostredí aj inak výnimočná. Bol to strohý objekt bez jediného dekoratívneho prvku, pôsobiaci len svojou monumentalitou. Na rozdiel od susedného blumentálskeho kostola, ktorý zatienil, a blízkej len o pár rokov staršej budovy Lekárskej fakulty od architekta K. Šilingera, pripomínajúcej architektúru pražskej Legiobanky. V podobnom štýle postavil Marek ešte pred pár rokmi evanjelickú školu v Petržalke a evanjelický kostol v Trnave.

Aj na trojuholníkovej ploche medzi traťou električky pri múre záhrady Štátnej (neskôr Fakultnej) nemocnice a traťou pokračujúcou na Krížnu ulicu stáli pôvodne prízemné domy. Žili tam drobní remeselníci, ale najmä služobníctvo naproti stojaceho paláca Esterházyovcov (pôvodne Aspremontovcov, na konci 19. storočia Schiffbeckovcov).

Po postavení Avionu sa ukázalo ako vhodné zdemolovať chudobné domy na trojuholníkovej ploche pred ním a na ich mieste zriadiť park. Pôvodný park, patriaci k palácu, bol vtedy pomerne zanedbaný, skoro odsúdený na zánik. Na jeho ploche vznikali provizórne a neskôr aj stále objekty Lekárskej fakulty. Asi jedna tretina plochy barokového parku zanikla. Drevené baraky, ktoré slúžili viac desaťročí vysokoškolákom ako internáty a utečencom z Ruska ako chudobné obydlia, sú našťastie odstránené, historický park na ich miestach rekultivovaný. To sa však v roku 1930 nikto neodvážil predpokladať. Akoby náhradou za zničený historický park mala byť plocha pred Avionom.

V rokoch 1932-33 tam mimoriadne skúsený záhradník Josef Mišák (1866 až 1939) vybudoval park, ktorý bol malou botanickou záhradou. Mal už za sebou skúsenosti zo zakladania a údržby známeho arboréta grófa Ambrozyho v Mlyňanoch, kde pôsobil od roku 1893. Pochádzal zo severovýchodných Čiech a bohaté skúsenosti získal už ako záhradnícky učeň v rodných Čechách a potom na viacerých miestach v Nemecku. Po prvej svetovej vojne sa presťahoval do Bratislavy. Jeho dielom bola rekultivácia Au-parku na južnom brehu Dunaja (teraz Sad Janka Kráľa), ako aj nová úprava časti parku pred budovou Mestského divadla. Okolo vtedy nového Hviezdoslavovho pomníku dal vysadiť rad vzácnych tují vyšľachtených v Mlyňanoch. V parku pri Avione vysadil 160 druhov vzácnych, prevažne stálo zelených drevín pochádzajúcich z celého sveta. Necelých sto z nich sa dodnes zachovalo. Parčík je relatívne dobre udržiavaný, suché odumreté konáre stromov pri chodníku však nemá kto odrezať.

Tuje z Hviezdoslavovho námestia odstránili v 50. rokoch, keď premiestnili pomník P. O. Hviezdoslava z pôvodného miesta na dnešnú úroveň. Dôvodom bola úprava námestia na veľké prázdne priestranstvo, potrebné na manifestácie. Mišákovým dielom bola aj záhradná úprava areálu bývalých vinohradov na súkromný park, ktorý patril k sanatóriu profesora MUDR. Karla Kocha.

Štefan Holčík
Foto - autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.