Nad Palisádami zbúrali dom Petra Zvona

Nad palisádami zbúrali dom petra zvona - pamatnik11_1

Vznik Československej republiky po prvej svetovej vojne znamenal významnú zmenu aj pre bývalé uhorské hlavné mesto Prešporok či Pozsony. Najprv ho násilne pripojili k republike, napriek odporu väčšiny usadlého obyvateľstva, potom ho pražským rozhodnutím premenovali na Bratislavu, čím stratilo svoju pôvodnú historickú identitu. Potom sa stalo sídlom ministerstva s plnou mocou pre Slovensko a sídlom krajinského prezidenta.

Časť pôvodného obyvateľstva odišla dobrovoľne, časť sa musela vysťahovať. Prišli noví obyvatelia. Bývať však nebolo kde. A tak už v prvom desaťročí po vojne postavili v meste mnoho nových blokov nájomných bytov, celé kolónie rodinných domov, vznikali nové vilové štvrte. Bol to hromadný zánik záhrad a vinohradov, najmä v miestach pešo dostupných z centra mesta, lebo miestna doprava ešte veľmi rozvinutá nebola.

Výhodné územie medzi Palisádami a Cisárskou cestou (neskoršia Mudroňova ulica) bolo do dvadsiatych rokov miestom bohato rodiacich vinohradov, s všeobecne zaužívaným názvom „Hausbergeln“ (kopčeky pri hrade, slovo „Haus“ tu treba chápať ako kráľov dom). Aj novo vznikajúca štvrť bola ešte dlho označovaná týmto názvom, a to aj v čase, keď už boli na jej území pomenované ulice. Veľká časť stavebných pozemkov sa dostala do majetku Stavebného družstva čsl. štátnych zamestnancov a železničiarov (učiteľský odbor). Väčšina členov stavebného družstva prichádzala z českých zemí.

Na pomerne malých parcelách stavala stavebná firma architekta J. Vodnaruka rodinné domy podľa troch-štyroch vzorových projektov, ktoré sa len v detailoch prispôsobovali požiadavkám budúcich užívateľov. Boli to stavby s veľkou obývacou izbou v strede (orientovanou na východ alebo na juh), jednou vedľajšou izbou vpravo a veľkou kuchyňou vľavo. Za kuchyňou bývala špajza a izba pre slúžku, za veľkou izbou priestranná hala s drevenými schodmi do jedinej izby v podkroví. Vstup býval zozadu alebo zboku (podľa situovania stavby voči ulici), hneď pri vchode býval záchod a kúpeľňa, aj schody do pivnice, kde bola práčovňa a priestor na uloženie paliva. Štát výstavbu rodinných domov dotoval. Mnohí majitelia hneď po dostavaní (1927-28) domčeky rozširovali, najmä prístavbami izieb na poschodí nad kuchyňou a nad vedľajšou izbou. Bolo to nevyhnutné najmä v rodinách s viacerými deťmi.

Na najvyššom bode svahu stojaci dom kolónie stál už vlastne na Mudroňovej ulici. Po roku 1930 ho od pôvodného majiteľa kúpil štátny úradník Čeněk Sýkora. Starší z jeho synov, v roku 1913 narodený Vladimír, vyštudoval práva. Už ako študent bol literárne činný. Do avantgardného časopisu Elán, ktorý založil Ján Smrek, písal pod pseudonymom Juraj Valach. Vladimír Sýkora sa v roku 1940 oženil s významnou slovenskou herečkou Oľgou Kadancovou (1918 – 1976). Spolu bývali v rodičovskom dome na nároží Mudroňovej a neskoršej Inoveckej ulice. Narodil sa im syn Vladimír, ktorý však otca ani nepoznal, lebo ten v roku 1942 vo veku 29 rokov podľahol epidémii týfusu.

Najvýznamnejším a najznámejším dielom Vladimíra Sýkoru, ktoré podpísal ďalším pseudonymom Peter Zvon, je divadelná hra Tanec nad plačom. Písal ju pre svoju manželku. Raritou hry je postava markízy Silvie, ktorá je neurčitého veku. Môže ju hrať celkom mladá dievčina rovnako ako dáma v strednom veku, či veľmi stará pani. Pani Oľga, ktorá pôvodne po česky vo veršoch napísanú hru sama preložila do slovenčiny, mohla túto postavu hrať celý život.

Dom, kde Sýkorovci bývali a kde Vladimír Sýkora - Peter Zvon napísal svoje dielo, do konca roku 2012 stál. Nebol síce klenotom architektúry, ale viazala sa k nemu jedna z významných kapitol slovenskej literatúry. Nebol ani pamiatkovo chránený, ani navrhnutý na zapísanie do zoznamu pamätihodností. Noví majitelia požiadali o stavebné povolenie na rekonštrukciu rodinného domu. Dostali ho. Pojem „rekonštrukcia“ však nenápadne nahradili pojmom „demolácia“. Historický objekt nemilosrdne zbúrali a do obrovskej jamy založili základy objektu oveľa rozsiahlejšieho, než bol pôvodný rodinný dom.

Vizualizácia predpokladaného výsledku „rekonštrukcie“ sa len nedávno objavila na plote zo strany Inoveckej ulice. Dostane majiteľ aj na takúto „rekonštrukciu“, ktorá nezohľadňuje námietky najbližších susedov, povolenie?

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.