Petržalčania sa odmietli ísť evakuovať
Petržalčania sa odmietli ísť evakuovať - kedysi_10
V druhej polovici marca nariadili okupanti evakuáciu civilného obyvateľstva. Tvorilo ho však už iba niekoľko stoviek nemeckých občanov, žien a detí. Muži od 17 rokov boli narukovaní a mnohí z nich padli, muži starší ako 50 rokov boli v domobrane, tzv. Volksturme.
My, Slováci, Česi a iní okrem Nemcov, sme však príkaz neposlúchli a zabývali sme sa v pivniciach a provizórnych krytoch. Bolo to riskantné, pretože v areáli hospodárskeho objektu Janíkov dvor sa nachádzalo osobitné vojenské komando, ktoré malo za úlohu odporcov evakuácie perzekvovať. Iba rýchly postup frontu primäl hitlerovcov zmätočne ustúpiť z petržalských pozícií.
V týchto hektických dňoch som zažil niekoľko príhod, kde mi mohlo ísť o život. Pracoval som od roku 1941 v závode Semperit (dnešný Matador) ako kovofrézar. Vedenie továrne začalo v polovici marca s evakuáciou strojov a iných materiálov. Na ich odvoz bol pristavený na Dunaji pri Au Caffee vlečný čln - šlep. Štyrom z nás mladých v dielni prikázali v nočnej zmene prevážať z nábrežia do útrob člna veľké baly kordovej tkaniny, používanej pri výrobe autoplášťov. Po niekoľkohodinovej práci sme zaliezli do šlepa a ja som zadriemal. Zobudili ma detonácie nočného bombardovania. Bomby padali v blízkosti Starého mosta, parku a Dunaja. Na bratislavskom nábreží zasiahli Zemědelské múzeum. Moji kamaráti už boli vonku a ja som bežal petržalským parkom za nimi, akoby mi išlo o život. A veď tak aj bolo.
Jaroslav Gustafík
Pokračovanie nabudúce.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.