Spomienky na petržalskú jar v roku 1945
Spomienky na petržalskú jar v roku 1945 - kedysi_09
Staršia a ešte staršia generácia Staropetržalčanov sa v tieto dni vracia spomienkami na dramatické dni, ktoré predchádzali oslobodeniu Petržalky po šesťročnej potupnej okupácii hitlerovským Nemeckom. Verím, že opísané udalosti z tých osudových dní zaujmú aj našich spoluobčanov, ktorým sa stala Petržalka novým domovom. Som rodák z Petržalky (ročník 1925) a spomínané udalosti sú autentické.
Prvé kontakty s blížiacim sa frontom Petržalčania zažili koncom februára 1945. Ťažké frontové boje, ktoré pre oslobodenie Petržalky mali strategický význam, prebiehali už 40 - 50 km východne od nás na území Maďarska. V noci sme počuli tlmené zvuky delostreľby, každým dňom silnejšie.
Jedného večera narušil ticho zatemnenej Petržalky (za okupácie Engerau) zvuk lietadla. Vzápätí sa ožiaril terén pod ním rozprávkovým osvetlením, keď lietadlo zhodilo na malých padáčikoch pomaly padajúce svetelné rakety, tzv. Stalinove sviečky. Lietadlo odletelo a po ňom začali nalietavať jednotlivé bombardovacie lietadlá. Ich cieľom boli nemecké kasárne na Hitlerovej ulici (Zadunajská ulica) a v Ovsišti, ale aj protilietadlové batérie zakopané pri Starom moste. Bomby však cieľ minuli a padali do oblasti dostihovej dráhy, parku a kúpaliska Lido. Býval som s rodičmi neďaleko dostihovej dráhy na vtedajšej Erich Dwingergasse (Jilemnického ulica) a tlaková vlna výbuchov nám spôsobila silné otrasy okien a trhliny na stene bytu.
V ďalších dňoch sa nočné nálety uskutočňovali sporadicky. Pri jednom zasiahli gestapácku colnicu na petržalskej strane mosta. Iróniou bolo bombardovanie ihriska ŠK Bratislava na Starohájskej ceste, kde som počas okupácie hrával za FC Engerau a po oslobodení tu hrala Červená hviezda. Bomby dopadli aj do areálu kúpaliska Lido.
Jaroslav Gustafík
Pokračovanie nabudúce.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.