Ventúrska alebo Ulica ženských nôh?

Ventúrska alebo ulica ženských nôh? - pamatnik08_1

V minulosti vznikali názvy verejných priestranstiev spontánne. Ulica bola Krátka či Dlhá, Široká či Úzka, Drevená, Vysoká či Dláždená, Kolárska, Sedlárska, Zlatnícka či Zámočnícka, Hrnčiarska, Tehelná, podľa toho akým remeslom sa jej obyvatelia živili. Ak kostol nestál v strede obce, viedla k nemu Kostolná, k cintorínu Cintorínska, pri škole bola Školská ulica, pri kláštore Kláštorná.

Ak bolo kláštorov viac, dali možnosť rozmanitejšiemu výberu názvov ulíc (Františkánska, Klariská, Dominikánska. Špitálska či Lazaretská upozorňovali na sociálne ústavy. Sochy a kaplnky svätých dávali mená priľahlým uliciam (Mariánska, Jozefská, Ondrejská), smer k iným lokalitám udávali ich názvy (Viedenská, Trnavská, Prievozská).

Do 80. rokov 18. storočia neboli objekty v uliciach číslované, Najčastejšie sa označovali menom majiteľa, ktoré bolo všetkým známe. Bežné bolo hovoriť o dome Gmaitlovom, Ungerovom či Pawerovom. Dnes už menom pôvodného majiteľa označujeme vlastne len Segnerov dom (kúriu). Niektoré domy niesli „domové znamenia“. Biely baránok, Elefant, Zlatá labuť, Zlatý gryf, Čierny orol, Zlatý orol, Červený vôl, Červený rak, Biely lev, Zelený strom, Zlatá konva, Zlatý rýľ, boli obľúbené domové znamenia v stredoveku v strednej Európe. Zaujímavé je, že ani kosák, ani kladivo sa ako domové znamenia neuplatnili

V skoro každom stredovekom meste sa vyskytol aj Divý muž, neskôr aj Rytier, Strelec, Halapartník, Husár či Traja husári. Niekde vojakov zastúpili Traja Indiáni či Divosi. Vyskytlo sa aj domové znamenie U zlej ženy. Od osemnásteho storočia domové znamenia postupne strácali pôvodný význam, a zanikali. Tradične sa zachovali pri objektoch, v ktorých sa nachádzali hostince (neskôr reštaurácie a hotely) a lekárne. Mnohé objekty boli označené obrazmi Panny Márie, svätcov a kresťanskými symbolmi (kríž, kalich, monštrancia) alebo biblickými výjavmi. Na mnohých fotografiách bratislavských historických objektov z obdobia pred rokom 1945 také domové znamenia a obrazy ešte vidno. Veľká časť z nich sa stratila v rámci procesu „socializácie“. Akási renesancia návratov k „firemným“ názvom nastáva v oblasti reštaurácií a hotelov. Vznikajú až neuveriteľné lákadlá a pútače, ktoré majú osloviť návštevníka, aby vstúpil práve sem.

Pred pár týždňami sa objavil v Bratislave objekt, ktorý je vyslovene urážkou pamiatkovej starostlivosti. Niekto chce byť za každú cenu originálny. Na Ventúrskej ulici číslo 16 otvorili podnik s názvom „Masquerade“. Okoloidúci zažívajú šok. Majiteľ prevádzky si bez súhlasu príslušných orgánov dovolil pred vchod do podniku umiestniť agresívnu predimenzovanú kovovú skulptúru ženských nôh. Do obchodného priestoru jedného renesančného domu v Banskej Bystrici sa vchádza pomedzi dva stĺpy, ktoré nesú arkier. Starí Banskobystričania dom označujú názvom „medzi stľpy“. Má sa bratislavský podnik volať „medzi nohami“?

Fasáda domu je z 19. storočia, dom obsahuje doklady stavebnej činnosti od stredoveku. Na dome sú osadené dve kamenné pamätné tabule, jedna je zo 17. storočia. Obidve pripomínajú tragické udalosti. Teraz ktosi bez historického vzťahu k mestu dom „vylepšil“ obrovskými reklamnými tabuľami medzi oknami prvého poschodia a naviac do chodníka zasahujúcou prekážkou v podobe ženských nôh. Jedna menej známa ulička v historickom centre Paríža (na ostrove Ile Saint-Louis) sa volá „Ulica ženy bez hlavy (Rue de la femme sans tete).

Bolo by veľmi zlé, keby sa raz bratislavská Ventúrska ulica mala volať ulicou „ženských nôh bez tela“. Majiteľ opisovaného reklamného monštra protizákonne umiestnil toto svoje „umelecké dielo“ na ulicu, ktorá je súčasťou historického jadra mesta, vyhláseného už v roku 1955 za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. V mestskej pamiatkovej rezervácii sa predpokladá, že chránenými sú nielen jednotlivé historické objekty, ale aj historické názvy verejných priestranstiev a optika verejných priestranstiev.

Stavebný zákon jasne hovorí o objektoch pevne spojených s terénom, všeobecne záväzné nariadenia mesta a mestských častí regulujú aj možnosti zabratia verejného priestranstva. Štátna pamiatková starostlivosť, viazaná aj medzinárodnými dohovormi a pravidlami, sa vyjadruje aj k zásahom na fasádach historických objektov. To všetko majiteľ „Masquerade“ ignoruje. Je si naozaj istý, že drzosť a peniaze môžu prekonať zákon?

Treba dúfať, že agresívne pestrofarebné pútače z fasády a „odpílené“ kovové nohy čím skôr spred historického domu zmiznú a nestanú sa precedensom k ďalším podobným bujným výstrelkom v historickej zóne Starého Mesta. K maškaráde patria aj nohy, ale jej neodmysliteľnou súčiastkou je maska. Maska raz spadne a odhalí pravú tvár svojho nositeľa.

Štefan Holčík
FOTO - autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.