V roku 1900 napadla snehová nádielka aj 1. apríla

V roku 1900 napadla snehová nádielka ešte aj 1. apríla - pamatnik07_3

V orientálnych krajinách je farbou smútku farba biela. Ježiša Krista ukrižovali v piatok, podľa niektorých bádateľov možno už vo štvrtok podvečer. Počas soboty nesmela v Jeruzaleme ostať mŕtvola na kríži. Preto ho ešte pred začiatkom šabbatu (predtým než sa v piatok objavila na oblohe prvá hviezda) z kríža sňali a uložili do hrobky vytesanej do kamenného brala. Telo zavinuli podľa vtedajšieho zvyku do bielej plachty.

Dodnes v mnohých kresťanských kostoloch opatrujú kúsky bielej tkaniny, o ktorej veria, že sú to zvyšky plachty, do ktorej bolo Kristovo telo zabalené. Keď po skončení šabbatu prišli ženy k hrobu, našli ho prázdny. Na znak smútku sa na našom území pamätná sobota medzi Veľkým piatkom a nedeľou Vzkriesenia volá od nepamäti Bielou sobotou.

Biela sobota ako celá Veľká noc je sviatkom pohyblivým. V každom roku pripadá na iný dátum. Sviatok Veľkej noci, ktorý je starým predkresťanským – židovským sviatkom (Pesach), sa niekedy oslavuje na konci marca, inokedy v prvej polovici apríla. Presné určenie sviatku je závislé od jarnej rovnodennosti a mesačného splnu. U židovského národa bola Veľká noc pripomenutím si dôležitej biblickej udalosti odchodu z Egypta (Exodus), kde boli Izraeliti niekoľko generácií internovaní ako otroci. Hoci sa predstavitelia cirkvi na koncile v Nicaei (teraz Iznik v Turecku) v roku 325 dohodli, že kresťanská Veľká noc sa nesmie sláviť sú časne so židovským sviatkom Pesach, dnes sa už toto nariadenie nerešpektuje.

Väčšina kresťanov označuje tento sviatok pôvodným židovským slovom Pesach či Pascha. U niektorých slovanských národov sa označuje ako Veľký deň (Bielorusi, Bulhari, Ukrajinci). Poliaci, Česi a Slováci používajú na prvý pohľad nelogický názov - Veľká noc. Málokto si totiž uvedomuje, že podľa židovskej tradície sa nový deň začína v predvečer toho, čomu sa oficiálne hovorí „deň“. Teda večer po vyjdení prvej hviezdy sa začína deň, ktorý sa skončí nasledujúci večer po vyjdení prvej hviezdy. Pre človeka žijúceho pred 2000 rokmi bolo nelogické považovať za začiatok nasledujúceho dňa polnoc. Bolo by to akosi „proti prírode“.

Biela sobota je teda spravidla „bielou“ len podľa historického názvu súvisiaceho s Kristovou smrťou. V našich geografických podmienkach na Bielu sobotu obyčajne na čerstvo zelených plochách vidno biele snežienky. Inak je to v roku 2013. Napriek „falošným prorokom“, neustále opakujúcim reči o globálnom otepľovaní je Európa ešte stále v zimnom období. Biela sobota 2013 bola v Bratislave naozaj biela. V stredoveku by to možno považovali za zázrak alebo prinajmenšom za božie znamenie. Keď v Ríme v stredoveku nečakane napadal sneh, dala sa udalosť spojiť s kultom Panny Márie. Vznikol chrám a sviatok Panny Márie Snežnej.

V Bratislave by to až taký zázrak nebol. Aj keď je to udalosť, ktorá sa opakuje len raz, maximálne dva razy za sto rokov. Tento rok pripadla zasnežená biela Biela sobota na 30. marec. Ak tento rok na Veľkonočnú nedeľu 31. marca na území strednej Európy padal sneh, bol to skôr výnimočný jav. Biely Veľkonočný pondelok ešte nikto zo živých v Bratislave nevidel. Podľa zachovaných správ a fotografií padal v Prešporku sneh aj 1. apríla 1900, ale vtedy to nebol Veľkonočný pondelok!

Štefan Holčík
FOTO - archív a autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.