Veľkú časť mestských hradieb zbúrali až v 20. storočí
Veľkú časť mestských hradieb zbúrali až v 20. storočí - pamatnik06_1
V historickom jadre mesta, ktoré je vlastne stredovekým opevneným mestom Prešporkom, sa po roku 1990 podarilo obnoviť - až na tri výnimky - všetky historické pomenovania verejných priestranstiev. Výnimočne ostali ponechané neskoršie názvy Rudnayovo námestie (predtým Dómske), Strakova ulica (predtým Malá Ventúrska) a Nedbalova ulica (predtým Hummelova, ešte prv Klobučnícka či Veľká Klobučnícka).
V poslednom prípade nebolo možné obnoviť niektorý zo starších názvov. Názov Klobučnícka (Kalapos utca, Hutterergasse) sa od konca 19. storočia používa pre bývalú Malú Klobučnícku, ktorá je dnes voči stredovekému stavu rozšírená asi na trojnásobok pôvodnej šírky. Menom skladateľa J. N. Hummela pomenovali v roku 1978 inú ulicu vo vilovej časti mesta. Historická Klobučnícka ulica (dnešná Nedbalova) sledovala východný úsek mestských hradieb. Pred rokom 1530 bola najrušnejšou ulicou vtedajšej židovskej štvrti, ktorá sa rozprestierala na východ od dnešnej Uršulínskej ulice.
Zo stredovekej zástavby ulice sa zachoval len múr s gotickým oknom za domom Nedbalova 10. V 16. storočí začali pristavovať úzke domy aj k vnútornej strane mestského hradobného múru. Od konca 18. storočia bolo možné stavať domy aj na vonkajšej strane už nepotrebného mestského opevnenia. Stredoveké hradby tak boli z oboch strán obstavané obytnými domami. Nebolo ich vidno, ale ešte na začiatku 20. storočia jestvovali ako hranica medzi jednotlivými parcelami na dlhých úsekoch od Rybárskej brány po dnešné Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, od neskoršej Centrál pasáže až po vyústenie Uršulínskej na terajšie Námestie SNP, od neskôr postavenej Hlavnej pošty až po Michalskú bránu.
Demolácia východnej časti hradieb vnútorného mesta sa začala okolo roku 1905 predĺžením Klobučníckej ulice až k Námestiu SNP a stavbou tržnice. Postupne mizli ďalšie úseky, až v 70. rokoch 20. storočia zničili posledné úseky pri výstavbe obchodného domu a banky na Námestí SNP (29, 31-32), hoci ich záchrana a prezentácia bola vtedy možná. Dnes je z celého východného oblúka mestského opevnenia zachovaná a viditeľná len malá časť naproti vchodu do kláštornej školy uršuliniek (vedľa domu Nedbalova 11). Romanticky upravený a nevhodne domurovaný úsek iba veľmi nepresne informuje o vzhľade pôvodných mestských múrov. Aj tento kus bol do začiatku 20. storočia zakrytý neskoršími obytnými domami. Ich búranie dokumentoval tunajší fotograf Strelisky v roku 1899. Na ľavej strane záberu vidno vtedy čerstvo postavenú budovu kláštornej školy (teraz Gymnázium sv. Uršuly na Nedbalovej 4).
Pred postavením školy bola ulička ešte oveľa užšia. Aby majitelia domov získali väčšiu plochu obytných priestorov, bývali poschodia vysunuté na kamenných konzolách nad ulicu, takže do úrovne prízemí asi len veľmi zriedka preniklo prirodzené svetlo. Jediný exemplár unikátnej fotografie je zachovaný v zbierke bratislavského Múzea mesta Bratislavy. Na mieste zbúraných domov je dnes parkovisko za obchodným domom Dunaj.
Štefan Holčík