Ukradnutý kľúč bratislavského mestského múzea

Ukradnutý kľúč bratislavského mestského múzea - Pamatnik23 1

Vrchol kopca, na ktorom sa vyvinul areál Bratislavského hradu, bol odjakživa prístupný najmenej dvoma cestami. Obidve sa začínali pri brode cez Dunaj, niekde, kde sa neskôr sformovalo dnes už nejestvujúce Rybné námestie. Dunaj tam kedysi vytváral malú zátoku, kde bolo možné zakotviť aj menšie člny.

Jedna z ciest pokračovala cez návršie, kde od druhej polovice 15. storočia stojí východná časť Dómu svätého Martina, terajšou Kapitulskou ulicou na sever a potom plynule na terajšiu Zámockú ulicu až k opevnenému areálu. Špirálovite sa vinula po svahoch návršia, bola zhora dobre viditeľná. Obyvatelia návršia mali dosť času pripraviť sa na obranu, ak sa po ceste blížil nepriateľ. Cesta pozvoľne stúpala a umožňovala aj dopravu ťažkých bremien, napríklad stavebného materiálu.

Druhá cesta sa začínala na tom istom mieste na brehu Dunaja, ale stúpala po východnom svahu kopca rýchlejšie a prudšie ako tá špirálovitá. Bola vhodná najmä pre peších a pre jazdcov. Koče a vozy s nákladom mali na nej asi problémy. Pozdĺž tejto cesty sa od stredoveku usadzovali hradní služobníci, a stavali si tam svoje príbytky. Na rozdiel od tej „veľkej" Zámockej cesty sa pre túto až do 19. storočia používal názov Malá Zámocká. V roku 1879 ju pomenovali podľa básnika Petöfiho. Rozšírila sa legenda, že Petöfi (vtedy ešte Alexander Petrovič) kdesi na tej ulici býval. Faktom je, že v nejakom „domčeku pri 27. schode Zámockých schodov" odpisoval spolu s básnikom Józsefom Kalmárom zvesti či správy z krajinského snemu 1843/44 (Országgyülési tudosítások). Teda nie na tej ulici, ale na paralelne stúpajúcich schodoch. Nevyplýva z toho ani, že by v dome bývali. Mohla tam byť napríklad krčma, v ktorej sa básnici radi schádzali a zdržiavali. V roku 1945 meno vtedy nepopulárneho Petöfiho z názvu ulice vymazali a nazvali ju podľa slovenského spisovateľa Pavla Beblavého.

V druhej polovici 16. storočia postavili na mieste, kde sa terajšia Beblavého ulica spája so Zámockými schodmi, zaujímavý objekt s miniatúrnym dvorčekom, arkádou, vežičkou a vysunutým arkierom, ktorého fasáda bola ozdobená sgrafitom. Výstavný dom slúžil až do polovice 19. storočia ako radnica podhradnej obce Schlossgrund. Jeho vynikajúca architektúra je zvečnená na niekoľkých grafických listoch s historickými vedutami hradu a mesta.

V súvislosti s likvidáciou Vydrice a s výstavbou Nového mosta zažila aj Beblavého ulica katastrofu. Skoro všetky historické domy zbúrali, ponechali z nich len priečelné múry. Za nimi postavili nové objekty. Potom originálne fasády až na jadro otĺkli a znovu omietli. Vtedy sa tomu hovorilo „pamiatková rekonštrukcia". Meštiansky dom na dolnom konci ulice (č.1) pri jej vyústení do Židovskej dostal novú náplň. Medzi staré obvodové múry z 18. storočia necitlivo vložili modernú železobetónovú konštrukciu. Namiesto obytných priestorov vznikli na všetkých poschodiach (okrem zachovaného suterénu) výstavné siene nepravidelného pôdorysu navzájom prepojené otvoreným točitým schodišťom. V roku 1973 v takto zásadne a necitlivo prestavanom dome otvorilo Mestské múzeum svoju expozíciu umeleckých remesiel. Boli tam prezentované najvzácnejšie a najtypickejšie výrobky starých prešporských majstrov. Ako pútač múzea a ako ozdobu zjednodušenej barokovej fasády vtedy použili vývesný štít zámočníckej dielne z prvej polovice 19. storočia. Múzeum ho získalo kúpou u bratislavského starožitníka I. Kohna v roku 1924. Nevie sa, kto bol jeho pôvodný majiteľ, ani kde znamenie pôvodne viselo. Ozdobný 60 cm vysoký železný kľúč visel na konzole esovitého tvaru, ktorá je bohato ozdobená jemne tepanými železnými akantovými lístkami. Zbierkový predmet - exponát umiestnili v bezpečnej výške. Mysleli si vtedajší pracovníci múzea. Expozícia je už roky zrušená. Pre výstavné účely nevyhovujúce a ťažko udržiavateľné priestory sa dočasne zmenili na depozitár múzea.

Vývesný štít v tvare pozláteného symbolického kľúča visel na fasáde domu skoro štyridsať rokov. Expozícia tam už nebola, ale turisti si ho radi fotografovali. Zdalo sa, že nie je ničím ohrozený. V druhej polovici novembra kľúč zmizol. Niekto ho ukradol. Musel to byť kúsok akrobata. Páchateľ asi stál na kabíne nákladného auta. Nie je ťažké domyslieť si, kam asi nákladné autá touto ulicou chodia. Dodávajú tovar do reštaurácií? Zásobujú „zastavenú" stavbu na hornom konci? Alebo kľúč odniesol mimoriadne vysoký obor? Len tak z recesie? Stále má možnosť odcudzený kľúč do zbierok Múzea mesta Bratislavy (hoci anonymne) vrátiť.

Štefan Holčík
FOTO - Anton Fiala