Fotograf Josef Hofer sa vrátil do Starej radnice

Fotograf josef hofer sa vrátil do starej radnice - Pamatnik21 1

Okolo polovice 14. storočia si bohatý mešťan Jakub postavil pri novom trhovisku dom s vežou. Jakub staval dom pre seba a svoju rodinu. Nečakal, že jeho dediči o majetok prídu, že ani nie o storočie sa práve jeho dom stane radnicou.

Po úpravách a prestavbách slúžil jeho dom storočia ako jediná radničná budova v meste. Až v roku 1867 mesto prikúpilo vedľajší palác a časť radnice sa uvoľnila pre potreby práve mestského múzea. Pre potreby múzea sa postupne uvoľňovali ďalšie miestnosti. Dnes je už celý objekt, vrátane paláca Apponyiovcov, ako aj v roku 1912 postaveného magistrátneho krídla, sídlom Múzea mesta Bratislavy. Po dôkladnej a nákladnej rekonštrukcii, pre ktorú bol celý areál (po prvý raz za viac ako 500 rokov) kompletne vyprázdnený a obnovený, múzeum dostalo aj priestory, ktoré doteraz používali iné inštitúcie. V bývalej mestskej zbrojnici, klenutej sieni na prízemí severného krídla , vznikol atraktívny výstavný priestor, ku ktorému sú pripojené aj ďalšie miestnosti smerom na východ k Primaciálnemu námestiu.

Na konci októbra sprístupnilo Múzeum mesta Bratislavy v týchto priestoroch výstavu z tvorby významného, ale v Bratislave skoro úplne neznámeho fotografa Josefa Hofera (1883 až 1967). Narodil sa v neďalekej dedinke Schildern (maďarsky Dénesd, teraz súčasť obce Dunajská Lužná). V roku 1914 sa zamestnal ako úradný sluha na prešporskej radnici. Zrejme pod vplyvom Dr. Ovídia Fausta, ktorý sa stal po prvej svetovej vojne riaditeľom mestského archívu a mestského múzea, začal J. Hofer fotografovať.

Od roku 1923 fotografoval pre obe uvedené inštitúcie profesionálne. Pre potreby radnice vyhotovil aj fotodokumentáciu mestského nehnuteľného majetku. Jeho snímky boli použité vo viacerých publikáciách o meste a na stránkach časopisov bez uvedenia mena autora. Aj čitatelia Pamätníkov histórie videli veľa jeho záberov, prevzatých z predvojnových kníh. V roku 1925 si Hofer otvoril fotoateliér, ale ďalej pracoval aj pre mesto. V apríli 1945 pred príchodom Sovietskej armády ušiel s rodinou do Rakúska. Do Bratislavy sa nikdy nevrátil. Po vojne sa usadil v Nemecku v mestečku Nürtingen (Würtemberg), kde ešte žije jeho v Bratislave narodený 92-ročný syn Kurt. Tu si Hofer po vojne otvoril ateliér a obchod s fotografickými potrebami. Navštevoval miesta, kde našli nový domov zo Slovenska vyhnaní Nemci. Prednášal im o Bratislave a prednášky dopĺňal premietaním diapozitívov. V roku 1990 vydal Pomocný spolok karpatskonemeckých katolíkov (Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken) v Stuttgarte knihu bratislavských fotografií Josefa Hofera pod názvom Pressburg und Umgebung. Publikáciu zostavili Rudolf Musik a Kurt Hofer.

V Múzeu mesta Bratislavy a v Archíve mesta Bratislavy sa zachovalo množstvo originálnych fotografií Josefa Hofera. Niektoré sú ním podpísané, iné sa mu dajú pripísať na základe porovnania so známymi publikáciami. Doteraz sa nepodarilo identifikovať ani jeden jeho negatív. Zrejme to boli sklenené platne, ktoré sa po vojne zničili. Mnohé z jeho záberov sú také ojedinelé, že je často problémom lokalizovať dnes už nejestvujúci fotografovaný objekt.

Štefan Holčík
FOTO - Josef Hofer