Bomba padla aj na ministerstvo dopravy

V porovnaní s inými európskymi metropolami nebola Bratislava počas druhej svetovej vojny výrazne poškodená. Nálety, ktorými mala byť 16. júna 1944 zničená známa rafinéria minerálnych olejov firmy Apollo, zasiahli bombardovaním aj iné objekty v meste a ich výsledkom bolo okrem značných materiálnych škôd celkove 270 ľudských obetí.

Historické jadro mesta ostalo od bômb amerických a anglických lietadiel, našťastie, ušetrené. Dopadli však na budovu Slovenského múzea pri Dunaji, na Krížnu a Blumentálsku ulicu, na dolný koniec dnešného Námestia SNP, na Gorkého (vtedy Goetheho), na Suché mýto, na Mlynské nivy, aj do blízkosti Námestia richtára Jakuba. Tam vážne poškodili budovu vtedajšieho ministerstva dopravy a verejných prác.

Bol to objekt, ktorý koncom dvadsiatych rokov postavili na pomerne rozsiahlom úzkom pozemku medzi terajšou Klemensovou a Lomonosovovou ulicou pre riaditeľstvo štátnych železníc. Architekti A. Balán a J. Grossman (známi v Bratislave už prv ako tvorcovia objektu YMCA) tu navrhli kompaktnú administratívnu budovu v Bratislave dovtedy nebývalých rozmerov a výšky.

Osemposchodová vežovitá stavba na nároží bola v roku dokončenia (1927) jednou z najvyšších stavieb v meste. Nárožie síce bomby v roku 1944 nezasiahli, ale dopadli na strednú časť budovy a úplne zničili jej najvyššie dve poschodia. Po vojne budovu pomerne rýchlo, podľa pôvodných plánov, obnovili.

Dnes však na poškodenej rímse výrazne vidno miesto, kde sa povojnová časť napojila na originálnu rímsu. Stavbu ničia poveternostné podmienky, ale aj ľudská nedbanlivosť, najmä ak sa nenájde nikto, kto by odstránil z rímsy náletové dreviny. Od parádneho vchodu z obdobia po roku 1990 zrejme tak vysoko nevidno.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus