Obytný dom českej banky Union na Palisádach
Obytný dom českej banky union na palisádach - Pamatnik19 1
Po prvej svetovej vojne došlo v Bratislave k zásadnej zmene v národnostnom aj sociálnom zložení obyvateľstva. Mnoho pôvodným obyvateľov z rodín, ktoré tu boli usadené niekoľko storočí, muselo svoju domovinu opustiť. Najmä takí, ktorí sa hlásili k maďarskej národnosti, a nechceli prijať československé štátne občianstvo.
Namiesto nich prichádzali do mesta v oveľa väčšom množstve ľudia zo Slovenska a najmä z Čiech. Bola to najmä inteligencia (učitelia, lekári, právnici, architekti, stavitelia, bankoví úradníci, príslušníci vojska a polície), obchodníci (mäsiari), remeselníci (holiči, kaderníci, optici, krajčíri), ale ja robotníci, predovšetkým železničiari.
Sťahovali sa sem aj banky a poisťovne. Svoje filiálky si tu otvorili Zemská banka, Banka čsl. légií, Moravskoslovenská banka, Česká hypoteční banka, Ústřední banka českých spořitelen, ale aj Tatra banka. Svoje služby tu ponúkala aj Česká banka Union (Böhmische Union-Bank). Najprv si otvorila filiálku v dnes už zbúranom dome na Ružovej (teraz Jesenského). Neskôr kúpila barokový palác grófa Lamberga (postavený pôvodne pre grófa Balassu) na Panskej (vtedy Dlhej) 15. Zadnú stranu paláca pri Hviezdoslavovom námestí koncom 30. rokov zbúrali. Na jej mieste postavili 1940 moderný obytný a administratívny objekt podľa projektu pražského architekta Friedricha Lehmanna. Úplne zastavali pôvodné nádvorie. Pri tej príležitosti odstránili aj celý krov a strechu pôvodného paláca. Za ozdobným barokovým štítom a atikou smerom k Panskej ulici postavili nové podlažie, pred ktorým je smerom k Panskej ulici široká terasa.
Česká banka Union dala už prv postaviť pre svojich zamestnancov obytný dom nároží Palisád a Godrovej ulice. K Palisádam sa obracia dvojposchodovým priečelím, ktoré pripomína vilu bohatého továrnika alebo menší kaštieľ. Byt na poschodí bol určený pre riaditeľa filiálky. Prístup do neho, dekorácia a zariadenie jednotlivých miestností (vrátane ručne maľovanej figurálnej výzdoby stien v štýle art déco), terasa pred salónom, garáž na prízemí (dnes sú tri) - to všetko posúvalo služobný byt do kategórie, akú si riaditelia iných bank mohli len želať. Za „vilovou" či „direktorskou" časťou bloku vybudovali nájomný dom s troj- a štvorizbovými bytmi na najvyššej úrovni. Nepravidelný pôdorys parcely spôsobil na prvý pohľad nelogické situovanie nádvoria a romantické „zaoblenie" fasád. Na fasádach sa uplatnila sochárska výzdoba vysokej kvality realizovaná v štuke. Stavbu dokončili v roku 1925. Plány sa čiastočne zachovali v Mestskom archíve.
Projekt na vybudovanie bloku vypracoval v Bratislave úplne neznámy drážďanský architekt sudetského pôvodu Rudolf Bitzan (1872-1938). Po štúdiu u slávnych nemeckých architektov sa v roku 1903 usadil v Drážďanoch. Tam je aj pochovaný. Jeho tvorba siahala od evanjelického kostola v Görlitz (Sasko) cez obytné domy, školy, spoločenské stavby (radnica, ľudový dom), vily továrnikov až k divadlám (1924 Teplice v Čechách, Ústí nad Labem - len projekt). Spolupracoval aj na projekte na impozantnú hlavnú železničnú stanicu v Lipsku. Podľa jeho projektu postavili v roku 1917 krematórium v Liberci, ktoré sa však nesmelo až do zmeny zákonov po vzniku ČSR používať.
Jeho realizované stavby zrejme poznal niekto z vedenia Českej banky Union. Výber jeho ako projektanta bratislavskej stavby nemohol byť náhodný. Reprezentačná priečelná časť domu s bytom pre riaditeľa nápadne pripomína vilu, ktorú si dal postaviť podľa jeho plánov ešte v roku 1912 v Liberci továrnik Otto Goltze.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa dal na zvlnenej rímse nad oválnym rizalitom čítať monogram, banky ČBU. Pri oprave fasády ho (zbytočne) odstránili. Záhradka pred domom bývala v minulosti upravená ako miniatúrny parčík s pergolou porastenou popínavými ružami. Ozdobné nízke stromy boli citlivo orezávané, aby každý rok vytvorili korunu z nových konárov. Pravidelne ošetrované stromy pred hlavnou fasádou (ktoré majú byť nízke, aby nezakrývali fasádu) už dlho nezažili odborný zásah. Je najvyšší čas orezať ich, aby nevyrástli ako stromy pred kostolom jezuitov, ktoré úplne zakryli a pohľadovo znehodnotili stĺp so sochou Panny Márie zo 17. storočia.
Štefan Holčík
FOTO - autor
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.