V zbúranej časti Klarisiek bola sakristia

Pri príležitosti milleniárnych osláv (1897) dostal kostol pri kláštore františkánov novú vežu. Projektoval ju profesor Friedrich Schulek ako ideálnu rekonštrukciu pôvodnej veže. Jej realizácia mala taký úspech, že sa začalo uvažovať aj o obnove pôvodného vzhľadu veže klariského kostola.

Tá však bola už od začiatku 18. storočia najmenej dva razy prestavaná. Preto profesor Schulek vypracoval projekt inšpirovaný vežou kostola františkánov. Podľa jeho projektu novú hornú časť veže postavil staviteľ Martin Gunzst v roku 1902. V rámci snahy vežu aj kostol „regotizovať“, teda uviesť do stavu, aký sa predpokladal v období 15. storočia, odstránili nízku budovu, ktorá priliehala k južnému múru kostola. Vtedy skrátili aj susedný dom s vchodom z Kapitulskej ulice, ktorý bol odpradávna rezidenciou jedného z kanonikov.

V zbúranej južnej časti kostola sa od konca 18. storočia nachádzala sakristia, pôvodne to však bola bočná kaplnka, spojená otvorenými oblúkmi s hlavnou loďou kostola. Nie je vylúčené, že to bol pozostatok staršieho kostola, ktorý slúžil klariskám už v roku 1297 a podľa archívnych prameňov mal byť už predtým (okolo roku 1235?) kostolom kláštora cistecitiek.

Ulice stredovekého mesta boli vždy veľmi úzke, ich šírku určovala potreba prejazdu voza ťahaného konským záprahom. Dodnes sa v takej šírke zachovala horná časť Farskej ulice pri styku s Kapitulskou ulicou. Časť Farskej ulice pri kostole sa pred sto rokmi zbúraním stredovekej cirkevnej stavby nelogicky rozšírila. Zbúraním objektu sa porušila aj stabilita veže, ktorá bola po rekonštrukcii oveľa ťažšia ako predtým. Roku 1941 ju museli podoprieť mohutným pilierom.

Pred niekoľkými desaťročiami sa priestor bývalého kostola stal koncertnou sieňou. Akustika vyhovuje, sieň však nemá nijaké potrebné zázemie. Na koncert sa vchádza priamo z ulice, chýbajú šatne (tak pre účinkujúcich, ako pre návštevníkov), cez prestávku musí obecenstvo vychádzať na ulicu, najbližšie (verejné) záchody sú vzdialené 10 minút a v čase koncertov sú už zatvorené. Kostol nemá vlastné nezávislé kúrenie ani vetranie. To všetko by sa dalo vyriešiť obnovou zbúranej južnej časti areálu.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus