Po vojne získala Vydrica pochybnú povesť

Územie a sídlisko pred západnou mestskou bránou nieslo od stredoveku meno Vydrica (Wiedritz, Widricia a pod.). Pôvodne pravdepodobne názov potoka v neskoršej Mlynskej doline sa preniesol aj na vzdialenejšie územie. A spätne dal meno aj mestskej bráne, ktorá sa prv volala Viedenská či Tmavá. Až po jej zbúraní na konci 18. storočia sa častejšie objavuje zmienka o „Vydrickej bráne“.

K bráne viedla zo západu popod hradný vrch ulica „Veľká Vydrica“, bližšie k toku Dunaja sa vyvinula s ňou rovnobežná ulica „Malá Vydrica“. Tú premenovali v 19. storočí na Jiringerovu a po druhej svetovej vojne na Prídavkovu. V druhej polovici 18. storočia vyrástli na Malej Vydrici bohaté meštianske domy, v 19. storočí postavili dokonca pri jej vyústení do Rybného námestia palác kniežaťa Rohana. Po prvej svetovej vojne úroveň jej obyvateľstva klesla, niektoré domy získali pochybnú povesť. Výstavba nového nábrežia a poštátnenie objektov, ktorých pôvodní majitelia museli mesto opustiť, viedlo po druhej svetovej vojne k všeobecnej devastácii tohto územia. Pred rokom 1960 zbúrali niekoľko domov na južnej strane ulice, čím sa otvorila smerom k nábrežiu jej severná strana. Stáli tam aj pomerne zdravé trojpodlažné meštianske domy, ktoré stačilo opraviť. V čase výstavby Nového mosta, okolo roku 1970, všetky budovy na Vydrici zbúrali. Záber z júna roku 1960 vznikol v čase, keď začínali budovať novú strešnú konštrukciu na Korunnej veži kráľovského paláca na hrade.