Korunovačný kopček stál na mieste Opery

Dôležitou súčasťou korunovačného ceremoniálu každého uhorského kráľa bol akt na takzvanom korunovačnom kopčeku („monticulus regia“). Bol to kopček z hliny, ktorá mala byť dovezená zo všetkých krajov uhorského kráľovstva. Taký kopček sa údajne používal pri korunovaní uhorských kráľov už v Stoličnom Belehrade (Alba Regia, Székesfehérvár, Stuhlweissenburg) predtým, než sa korunovačným mestom stal Prešporok (1563).

Kráľ sediaci na koni práve na takom kopčeku dával symbolickým seknutím mečom na štyri strany sveta divákom najavo, že mieni svoju krajinu brániť proti nepriateľom prichádzajúcim zo všetkých smerov.

Od roku 1563 do roku 1830 korunovali uhorských kráľov (s jedinou výnimkou) v Prešporku. Kopček pre kráľa najprv zriadili pred Rybárskou bránou medzi mestským opevnením a tokom Dunaja, približne na mieste, kde sa dnes nachádza budova Opery a kostol kláštora Notre Dame. Pri neskorších korunováciách sa kopček postupne sťahoval južným smerom. Mária Terézia použila kopček na mieste dnešnej Reduty. Neskôr však rozhodla, že na tom mieste bude stáť krajinská obilná sýpka. Ako náhradu dala vybudovať stabilné prepychové vyvýšené pódium ohradené kamennou balustrádou a prístupné troma širokými šikmými rampami. Vybudovali ho v roku 1773 podľa projektu architekta Franza Antona Hillebrandta.

Tereziánsky korunovačný kopček použili len dva razy. Na nábreží Dunaja stál skoro sto rokov do 70. rokov 19. storočia. Keď Prešporok stratil postavenie hlavného a korunovačného mesta kráľovstva, korunovačný kopček odstránili. Ostal však zachovaný názov priestranstva, a to až do roku 1931: Krönungshügelplatz, neskôr Korunovačné námestie.

Teraz má na nábreží Dunaja vyrásť znovu akýsi kopček. Nie na pôvodnom mieste, ale na inom. Nie rozľahlý, ale miniatúrny. Nie „korunovačný“, ale „integračný“. Nie z hliny všetkých žúp uhorského kráľovstva, ale zo „slovenskej“ hliny, v ktorej budú „pochované“ schránky s hlinou jednotlivých krajín EU. Nie kopček funkčný, ale len ozdobný, symbolický. Nepripomína to starším čitateľom vtipy typu „radio Jerevan“?

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus