Novoobjavený bratislavský monogramista ZT
Novoobjavený bratislavský monogramista zt - Pamatnik17 1
V období medzi svetovými vojnami vytvorili viacerí umelci zaujímavé pohľady na rôzne zákutia Bratislavy. Okrem tisícov fotografických záberov vznikli aj stovky kresieb, akvarelov, olejomalieb a grafických listov. Na niektorých sú zvečnené aj dnes už nejestvujúce objekty a zákutia bratislavského starého mesta. Zaujímavé je, že väčšina umelcov, ktorí mesto vo svojich výtvarných dielach dokumentovali, neboli tunajší rodáci. Väčšina z nich bola českého pôvodu, niektorí prišli až z Nemecka.
Medzi grafickými listami s bratislavskými motívmi vyniká veľmi presným spracovaním detailov nie veľmi početná skupina obrázkov pomerne malých formátov, označená autorovým monogramom pozostávajúcim z navzájom prepletených písmen Z a T. Autor diela označoval okrem monogramu aj vročením a (nie vždy) aj číselným označením platne, z ktorej na grafický list tlačil. Jeho doteraz známe grafické diela sú označené rokmi 1929 až 1938. Podarilo sa zistiť, že pred prvou svetovou vojnou vzniklo niekoľko olejomalieb, ktoré sú označené tým istým monogramom a maďarským textom. Aj niektoré grafické listy z obdobia po roku 1929 majú bližšie označenie v maďarčine. Výnimočne sú niektoré listy autorom vlastnoručne ceruzkou podpísané, podpis je však beznádejne nečitateľný. Na dvoch známych listoch je po maďarsky venovanie s podpisom Titus bácsi.
Kto bol ten záhadný výtvarník? Krstné meno Titus je a bolo na našom území mimoriadne zriedkavé. V Prešporku (a po roku 1919 Bratislave) žil jediný človek, ktorý sa volal Titus a ktorého priezvisko sa začínalo písmenom Z. Bol to pán Titus Carolus Aemulius Zechmeister, potomok starej prešporskej vinohradníckej meštianskej rodiny. Narodil sa v roku 1873 a zomrel 1965. Jeho manželka Jeanny bola dcérou Juliusa Mayera, známeho cukrára, ktorý mal cukráreň na Hlavnom námestí.
Titus Zechmeister nebol profesionálnym výtvarníkom. O jeho živote a vzdelaní sa zachovalo málo informácií. Z oficiálnych zoznamov obyvateľov mesta je známe, že pôsobil ako bankový úradník. Manželia Zechmeistrovci mali štyri deti. Obývali prepychový byt v mestskom paláci Palugyayovcov na Hlavnom námestí (vchod zo Zelenej 1). Výtvarné umenie bolo pravdepodobne Zechmeistrovým koníčkom. Jeho pozostalosť sa nezachovala. Možno sa len domnievať, že po pokusoch s kresbou a olejomaľbou sa sústredil na grafiku. Jeho najskoršie známe grafické dielo je datované do roku 1929. Vtedy už mal 56 rokov a podľa vtedajších zvyklostí bol už ako bývalý bankový úradník pravdepodobne penzionovaný.
Grafiky tvoril rytím suchou ihlou do medených dosiek. Ako predlohy používal fotografie, väčšinou s historickými zábermi, ktoré už v čase vzniku grafík nebolo možné opakovať, lebo znázornené objekty či situácie už vtedy nejestvovali. Dokázateľne použil zábery fotografa Karla Körpera staršieho spred roka 1890, ako aj niekoľko záberov Josefa Hofera okolo roku 1920. Možno fotografoval aj sám. V roku 1931 vytvoril grafiku s pohľadom na mesto z južného brehu Dunaja, v popredí s loďkovým mostom, ktorý zanikol po roku 1890. Pomník Márie Terézie, ktorý bol už na začiatku 20. rokov zničený, je motívom jeho grafík z rokov 1930 a 1938. Zachovalo sa 20 originálnych dosiek. Autor z každej dosky vytlačil len niekoľko „pozitívnych" odtlačkov.
Doteraz je známych 33 Zechmeistrových grafických listov. Podľa číslovania dosiek („negatívov") by ich malo byť najmenej 46. Nevedia o niektorých čitatelia Bratislavských novín?
Štefan Holčík