Kamenný stĺp neoznačuje hranicu mesta
Kamenný stĺp neoznačuje hranicu mesta - Pamatnik
V dávnom praveku ľudia pochovávali zosnulých buď mieste smrti alebo veľmi blízko bydliska. Niekedy priamo pod podlahu obydlia. Až neskôr sa vyvinuli výhradne na pochovávanie určené pohrebiská. V kresťanskom stredoveku to boli posvätené pozemky, obyčajne v tesnej blízkosti sakrálneho objektu.
V Bratislave sa podarilo odkryť kostrové hroby na viacerých miestach, najdôležitejšie bývali cintoríny okolo kostola Najsvätejšieho Spasiteľa na Hrade (do polovice 13. storočia), okolo chrámu svätého Martina, okolo kláštorného kostola františkánov, a na predmestiach pri kostoloch svätého Mikuláša, Michala, Laurinca, Gottharda. Pochovávalo sa aj v kostoloch. Úmrtnosť bola v porovnaní s dneškom veľmi vysoká, cintoríny sa rýchlo zapĺňali. Pochovávalo sa stále na tie isté miesta, kosti zo zaniknutých hrobov sa vyberali a ukladali do spoločných kostníc. Postupne vznikali ďalšie cintoríny aj za vonkajším opevnením mesta, napríklad Svätojánsky pred Schöndorfskou bránou, na dolnom konci terajšieho Kollárovho námestia.
Tam zo začiatku pochovávali aj zosnulých z predmestia Blumenthal, ktoré sa východne od mesta rozrástlo v prvej polovici 18. storočia. Vzniklo na území medzi cestami do Rače a do Trnavy. Na juhu siahalo po terajšiu Záhradnícku ulicu, na východe bolo ohraničené cestou na mieste dnešnej Legionárskej ulice. Domy stáli pozdĺž pomerne dlhých ulíc: Krajinskej cesty (teraz Radlinského), Blumentálskej (pôvodne Hornej Krížnej), a Krížnej (pôvodne Dolnej Krížnej). Už pred vydaním Tolerančného patentu Jozefa II. sa rozhodli blumentálski evanjelici založiť si vlastný cintorín. Získali pozemok, pomerne dlhý a úzky, za Račanským mýtom, pri ceste do Rače. Začali tam pochovávať v roku 1778. Keďže sa vtedy pochovávalo z domu, nebola potrebná ani márnica, ani rozlúčková kaplnka. Stredom dlhého pozemku, od brány na západnom konci, sa smerom na východ tiahlo dlhé stromoradie, ktoré smerom na sever a na juh v istých vzdialenostiach križovali chodníky , ktoré ohraničovali polia skoro štvorcového pôdorysu. Na jednotlivých poliach bolo 40 až 60 hrobových miest.
Okolo roku 1880 cintorín upravili. Pri jeho severnom obvode (za plotom bola cesta do vinohradov a záhrad) postavili márnicu slúžiacu aj ako rozlúčková sieň, a domček pre hrobára. Staršia celkom skromná márnica stála na konci stromoradia pri východnom plote cintorína. Jednotlivé polia (oddelenia) cintorína boli kvôli lepšej orientácii označené na nárožiach pri hlavnej aleji kamennými stĺpikmi s vytesanými rímskymi číslicami. Jediný z nich sa po likvidácii cintorína po roku 1960 zachoval v parku naproti terajšej cukrárni Laurent, na pôvodnom mieste. Dá sa na ňom prečítať „VIII Abth." Obyvateľstvo Blumenthalu hovorilo až zo začiatku 20. storočia skoro výlučne nemecky, teda je logické, že oddelenie cintorína bolo označené slovom „Abtheilung".
Doktorka Viera Obuchová z Mestského ústavu ochrany pamiatok pred pár dňami upozornila, že pri spomenutom kameni sa objavila tabuľka s "vysvetľujúcim" textom. Možno sa tam dočítať : „Toto je hraničný kameň z prvej polovice 19. storočia. Vyznačuje vtedajšiu hranicu mesta po ukončení obliehania Bratislavy Napoleonom. Torzo tejto hranice sa dá dodnes nájsť na území mesta v priľahlých lesoch." Autor nezmyselného textu sa nepodpísal. Je to zrejme vtipný výmyselník, asi autor románov, ktorý si pletie históriu so science fiction. Ani datovanie, ani dôvod osadenia kameňa, ani vysvetlenie nezodpovedá skutočnosti. Škoda, že zavádzanie verejnosti takýmito výmyslami nie je trestné. Hraničných kameňov historického mestského katastru je zachovaných dosť. Stačilo porovnať si ich. Všetky sú označené vytesaným mestským erbovým znamením, troma vežami nad opevnením s bránou. Nie rímskym číslom, ale písmenami PV (Pozsony város)! Načo by mesto vyznačovalo východnú hranicu svojho územia (odkiaľ nepriateľ nikdy neprichádzal) krížom cez vtedy používaný cintorín a ešte k tomu po obliehaní Prešporka (Bratislava ešte nejestvovala) Napoleonovou armádou (nie Napoleonom) z juhu (!) - na to by autor sotva našiel logickú odpoveď. Odporúčam tabuľku s dezorientujúcim textom čím skôr odstrániť a uložiť do múzea ako dôkaz chorobnej ľudskej fantázie. A akcie podobného typu konzultovať s pracovníkmi Mestského ústavu ochrany pamiatok!
Štefan Holčík
FOTO - autor
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.