Schloss Hof bude predmestím Bratislavy
Schloss hof bude predmestím bratislavy - Pamatnik13 1
Na začiatku 18. storočia boli ešte noviny v Európe zriedkavosťou, iné verejné oznamovacie prostriedky nejestvovali. Napriek tomu ešte aj v tej najzapadlejšej dedine strednej Európy počuli meno princa Eugena Savoyského (1663-1736). Jeho popularita na mnohých miestach bola väčšia než popularita vládnuceho cisára a kráľa Leopolda.
Rýchlo za sebou nasledujúce víťazstvá nad armádami tureckého sultána sa mnohým zdali zázrakmi. A úspechy kresťanských vojsk boli osobným úspechom ich veliteľa, princa Eugena.
Narodil sa v Paríži v kniežacej rodine. Jeho predkovia a príbuzní stáročia vládli malému, ale dôležitému savojskému kniežatstvu, ktoré sa rozkladalo na území dnes rozdelenom medzi Francúzsko, Švajčiarsko a Taliansko. Na bohaté dedičstvo vyhliadky nemal. Bol malý a pomerne nepekný, takže sa ani nedalo predpokladať, že by získal nejakú bohatú nevestu. Podľa vtedajšieho zvyku mu rodina vybrala dráhu duchovného. To sa mu nepáčilo, chcel byť vojakom. Ako rodený Parížan a príbuzný francúzskeho kráľa sa rozhodol ponúknuť sa do služieb francúzskej armáde, čo však kráľ (skoro s výsmechom) odmietol. Eugena to neodradilo. Vstúpil do služieb rímskeho cisára a čoskoro mal možnosť bojovať proti Turkom pri Viedni, pri Nových Zámkoch, pri Ostrihome. Bojoval aj proti uhorským rebelom. V roku 1704 bol veliteľom vojska na kráľovskom zámku v Prešporku. Za jeho najväčší úspech sa považuje znovudobytie Belehradu v roku 1717.
Vojenské víťazstvá princovi neprinášali iba slávu. Jeho zásluhy na oslobodzovaní svojich území oceňoval cisár Leopold aj jeho nástupca cisár Karol najmä bohatými peňažnými aj nepeňažnými darmi. Princ sa stal zemepánom na mnohých miestach oslobodeného územia. Nikdy sa neoženil. Svoje peniaze míňal najmä na nákup umeleckých predmetov a vzácnych kníh. Obrovské sumy minul na výstavbu palácov, z ktorých viaceré vôbec nepoužil. Po návrate z vojenských výprav býval vo svojom mestskom paláci vo Viedni alebo v letnom paláci (Unteres Belveder) pri prekrásnej záhrade.
V roku 1725 kúpil princ starší renesančný zámok pri dedinke Hof na Moravskom poli, vzdialený asi 10 míľ od Prešporku. Len rieka Morava (hranica medzi Rakúskom a Uhorskom) ho delila od Devínskej Novej Vsi. Princ Eugen dal zámok značne rozšíriť a prestavať. Svah kopčeka východne od zámku upravili na päť terás, na ktorých dal princ vybudovať krásny park. Alegorické kamenné súsošia, vzácne dreviny, fontány, kaskády a vodotrysky, brány a schodištia spájajúce navzájom jednotlivé terasy - to všetko malo návštevníkovi poskytovať dojem raja na zemi. Od dedičov princa Eugena získala kaštieľ s parkom Mária Terézia pre svoju rodinu. V kaplnke kaštieľa sa jej dcéra Mária Kristína vydala za saského a poľského princa Alberta Kazimíra, s ktorým potom 15 rokov žila na terajšom Bratislavskom hrade. Mária Terézia dala zámok zvýšiť o jedno poschodie a znovu zariadiť.
Zámok Schloss Hof používali panovníci až do druhej polovice 19. storočia. V 90. rokoch 19. storočia v ňom zriadili dôstojnícku školu. Zariadenie odviezli do Viedne. Aj barokovú sochársku výzdobu z parku odviezli a čiastočne rozpredali. Fontány zanikli. Na terasách parku boli cvičné plochy, tenisové kurty, políčka a zeleninové záhrady. V rokoch 1945-1955 areál používala víťazná Sovietska armáda. Po jej odchode sa zdalo, že najmúdrejšie by bolo zdevastovaný areál zbúrať. Až v roku 2002 prijala rakúska vláda rozhodnutie areál revitalizovať. Uplynulo 10 rokov a návštevník sa môže presvedčiť o správnosti vtedajšieho rozhodnutia. Zámok síce nie je ešte celkom opravený (druhé poschodie), ale do reprezentačných miestností sa vrátilo z iných múzeí pôvodné zariadenie a umelecké predmety, park dostal svoju pôvodnú podobu, mnohé kamenné sochy sa vrátili na svoje miesto, ožili fontány. Je to ešte len torzo pôvodnej nádhery, na rekonštrukcii sa ďalej pracuje.
O pár týždňov bude hotový a sprístupnený most pre cyklistov a peších ponad Moravu medzi Devinskou Novou Vsou a Schloss Hofom. Už dnes do zámku prichádza veľa návštevníkov z Bratislavy. Most urobí zo Schloss Hofu predmestie Bratislavy, ako boli kedysi predmestiami Devínska Nová Ves a Devín. Každý návštevník z Bratislavy si tam môže pozrieť, ako vyzerali interiéry kráľovského paláca a park v období Márie Terézie. A veriť, že pôvodnú formu znovu získa aj kráľovská záhrada na Hrade, ktorú navrhol ten istý cisársky záhradník Anton Zinner.
Štefan Holčík
FOTO - Kaiserliches Festschloss Hof
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.